Nežijem...
Necítim...
Som Nikto !
Bezmenný stojaci na rohu ulice.
Bez tváre čakajúci v tieni domu.
Nevýrazný postávajúci na zastávke.
Ten, kto je vždy v tieni druhých.
Ten, kto nikdy nebude docenený.
Ten, kto počúva, ale nikdy nie je vypočutý.
Ten, kto dáva, ale nikdy nedostáva.
Ten, kto má vždy čas, ale hodiny bežia priveľmi rýchlo, keď už sa jedná o neho.
---
Skúšam si predstaviť, koľkokrát som sa cítila práve tak. A prečo to tak bolo? A prečo sa tak cítia iní ľudia? Mám uveriť tomu, že to sa skrátka stáva? Tak potom odmietam...
Svet je skrátka nespravodlivý. Nie preto, že by som ja mala problémy. Za tie si môžem z väčšej časti sama. Ale keď sa pozriem na ľudí okolo mňa a vidím, že sa im ubližuje... že to spôsobujú hlúposti ako je závisť a ohováranie... To ma dokáže naozaj nahnevať a nikdy nepochopím ľudí, ktorí zo závisti dokážu niekomu druhému takto ublížiť.
Spraviť z človeka Nikoho by malo byť trestné. Lebo cítiť sa sám a opustený, to dokáže s ľuďmi porobiť hrozné veci.
3. jún 2008 o 20:16
Páči sa: 0x
Prečítané: 992x
A vy ste kto?
Nikto... Ja som nikto!
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)