Heslo akademického týždňa: Nevieš?? Nerieš!

Moja seriózna príprava na maturity začla v pondelok. Aj keď pôvodný plán začínal už v sobotu, ale milé aj nemilé situácie mi skrížili plány, a preto som sa musela prispôsobiť.

Pondelok a utorok som sa rozhodla zasvätiť NOSke spolu s ďalšími dvoma spolužiačkami. Povedala by som, že to boli dva veľmi plodné dni. Jednak sme prešli všetky otázky s výnimkou troch, jednak sme sa naučili mnoho nových vecí (napríklad nejesť celý deň len čokoládu a výrobky, ktoré ju obsahujú), jednak sme dobre zmokli, číže možno ešte trošičku podrástli naše vedomosti a jednak sme sa riadne zasmiali. Skrátka kombinácia troch maturantiek, ginka, kofeínu a už spomínanej čokolády je zdraviu škodlivá (asi preto odišli kamoškini dvaja bratia preč z domu, kým my sme sa tam učili).

Otázky týkajúce sa ekonómie, politiky, práva, sociológie a psychológie sme zvládali ľavou zadnou, aj keď pri čítaní definícií našich poslaneckých strán sme mali isté problémy s dýchaním. Dospeli sme ale k tomu, že to bol len obyčajný afekt (a teda prudké a krátke vzplanutie emócií). Ale akonáhle sme sa dostali k filozofickým otázkam... No povedzme to tak ľudovo - A bol oheň na streche. Filozofia začína filozofovaním a teda ak sme jej chceli porozumieť, museli sme filozofovať. Ale keďže filozofia je subjektívna veda, dospeli sme akurát tak k tomu, že každá sme pochopila Sv. Augustína inak a Iman uel Kant asi trpel trojitou schyzofréniou.  Našťastie sme oheň uhasili a doučovanie nám pomohlo (hlavne tak, že"doučovanie" prinieslo kopu čokoládových cukríkov).

Keď už sme boli na pokraji síl, držali sme sa zlatého pravidla (ktorého pôvod mi ale nie je známy): "Nevieš? Nerieš..." Vyzeralo to teda asi tak, že keď niektorá z nás začala nad nejakým problémom príliš dlho uvažovať, zvyšné dve ju zrušili: "NERIEŠ!"

Ale verte alebo nie, vyriešili sme nakoniec všetko, aj keď sme to neriešili. Asi je pravda, že väčšina vecí sa vyrieši len tak sama od seba. A to bol aj náš prípad. Aj keď veľa vecí sme museli riešiť ručne stručne samy. Odhalili sme napríklad sprisahanie našich spolužiakov, ktorí vypracovávali zadania a mysleli si, že niečo také ako nedokončená veta ( Ak si historik kladie otázku kedy sa to stalo, tak filozof sa pýta čo... ) alebo veta, ktorá si navzájom odporuje ( Vymenujte známych materialistov: Leibnic - objektívny idealista patril medzi materialistov....etc. ) alebo hromada gramatických, štylistických a neviem ešte akých chýb ( Osvietenstvo, myšlienkové hnutie, ktoré kládlo dôraz na rozumu, osvety a pokroku... ovplivňujú iné faktory...) nás zmätú a my nakoniec nezmaturujeme, lebo budeme mať milné informácie. Ale mýlili sa. My sme tie chyby nie len odhalili ale aj opravili a dokonca nás to motivovalo k horlivejšej práci...

No a dnes už máme piatok. Ako len ten čas letí... takto o týždeň už budem v rukách držať maturitné vysvedčenie... Snáď. Ale nie.. ja nestresujem...

Dúfam, že tie hodiny presedené v univerzitnej knižnici za posledné tri dni sa vyplatia. Nevravím, že ma to nebaví sedieť celý deň zavretá v jednej miestnosti s tuctom vysokoškolákov drviacich sa na štátnice a podobne, ale už by som privítala prázdniny... 

A samozrejme nesmiem zabudnúť dodať, že aj tak je všetko relatívne, a.... už neviem. Takže radšej neriešim.