Má krátku púť, ale jej cesta má svoj význam (pre pôvodcu slzy neraz veľmi dôležitý). Význam môže byť rôzny. Každá slza je iná, jedinečná. Tažko uveriť, koľko pocitov sa môže skrývať v jednej kvapke slanej vody... To, že sa slza zrodí, vhupne na svet a hneď aj svoju cestu skončí, lebo gravitácia pôsobí aj na ňu... to je niečo čo sa nedá ovplyvniť. Slza si nemôže povedať, no tak teraz nevyjdem. Človek sa občas snaží slzy potlačiť, ale býva to márne... keď majú prísť prídu. Človek plače od šťastia. Napríklad pri zrode nového života. Narodenie dieťaťa je zázrak hodný sĺz. Slzy vyronené kvôli nádhere sú šťastné slzy. Sú rady keď môžu podstúpiť svoju púť. Naopak slzy smútku... Sú to slzy, ktoré by radšej nikdy neuzreli svetlo sveta. Slzy vyronené pri pohreboch, slzy nešťastia, beznádeje, zúfania a utrpenia. Tieto slzy však dokážu všetky tieto rany zahojiť. Majú úžasné liečivé schopnosti... Plač.. záplava úľavy...
myslím, že toto malľoval môj spolužiak ale nie som si tým istá..
Keď ľudia plačú, nechajte ich. Každý si občas potrebuje uľaviť od návalu pocitov.
Sama to veľmi dobre poznám. Aj keď by som v tomto období určite bola radšej veselá a rozdávala okolo seba radosť, je to ťažké. Oveľa častejšie ma nájdete plakať v kúte, na posteli, v kostole ale aj na lavičke vonku. Je to precitlivenosť? Alebo som len veľmi vnímavá na veci, čo sa momentálne okolo mňa dejú?
Bohužiaľ naozaj reagujem na všetko príliš impulzívne. Asi... neveim, či to viem sama posúdiť. Každý hľadí na seba inak ako naňho hľadia ľudia. Ale veď to je asi prirodzené.
Mne niekedy slzy dokonca chýbajú. Niekedy mám relatívne dobrý deň, ale niečo sa dokašle a ja chcem plakať. No nejde to. Slzy neprichádzajú a ja sa môžem aj poskladať od zlosti, ale nevyroním ani jednu...
Ale viac-menej je to správna forma ventilácie... Lepšie ako vybuchnúť v návale zlosti na niekoho je poplakať si... aspoň taký je môj skromný názor...
