Som presvedčený, že Vesmír vznikol, resp. vyvinul sa podľa Božích zákonov. Podľa nich došlo k vývoju najskôr materiálneho vesmíru, potom života a napokon aj ľudí. Ľuďom dal Boh zákony týkajúce sa ich správania. Je ich desať a voláme ich Desatoro. Pravda, k nim boli potrebné vykonávacie predpisy. Desatoro napríklad nič nehovorí o pravidlách cestnej premávky a samozrejme žiadny normálny človek nebude tvrdiť, že tieto sú zbytočné. Práve naopak, dá sa povedať, že vypracovať tieto pravidlá bolo našou povinnosťou, vyplývajúcou z piateho prikázania - „nezabiješ", pretože bez nich mnoho ľudí by bolo zabitých na cestách.
Sexuality sa týka najmä (a možno pôvodne len) prikázanie č. 6 (u židov č. 7) a vykonávacie predpisy pre katolíkov tu vypracovala RKC.
Ako vlastne znie toto prikázanie? V slovenských textoch sa uvádza, že je to „nezosmilníš". Malo by to však byť „nescudzoložíš". Významy týchto slov nie sú totožné. „Cudzoloženie" je porušovanie manželskej prísahy - aspoň jeden z účastníkov pohlavného styku je v manželskom zväzku s inou osobou ako partner v tomto styku. Cudzoložstvo rozbíja rodiny a myslím, že toto je dôvod pre existenciu 6. prikázania. „Smilnenie" je jednoducho pohlavný styk medzi osobami, ktoré nie sú zosobášené navzájom ale ani s nikým iným. (V hebrejčine prikázanie týkajúce sa sexu znie "lo teen ahf" - nedopustíš sa cudzoložstva. Hebrejské slovo pre smilstvo je „zanah".) K zlému prekladu nedošlo všade a napríklad v angličtine toto prikázanie znie „Thou shall not commit adultery (nedopustíš sa cudzoložstva)". Podstatné však je, že RKC, bez ohľadu na používaný jazyk do tohto prikázania zahrnula rôzne aktivity so sexom súvisiace.
Prečo došlo k tomuto všetkému došlo? Nesúhlasím s názorom, že RKC toto všetko robí z mocenských alebo zištných dôvodov. Myslím, že tu hrá svoju zhubnú rolu dedičstvo minulosti.
Kresťanstvo sa spočiatku šírilo najmä medzi otrokmi Rímskeho impéria. Otrokársky systém nebol celkom taký, ako nám to komunisti hovorili (prekvapenie, prekvapenie). Otroci v bohatších rodinách sa mali po materiálnej stránke lepšie ako slobodná rímska „bedač". Ich situácia závisela na ľudských vlastnostiach ich pánov. Cicero vraj so svojimi otrokmi zaobchádzal ako s najlepšími priateľmi. Dá sa však predpokladať, že vo väčšine prípadov boli otroci psychicky deptaní, že im majiteľ hovoril, ako na nich dopláca, aké špinavé návyky majú, že namiesto toho, aby napríklad pozametali, vysedávajú a špekulujú o sexe, dokonca masturbujú atď. Keď toto do niekoho od detstva hučia, jeho osobnosť bude plná negatívnych komplexov - a tieto v prvom rade udierajú do sexuálnych oblastí psychiky.
Sú tu však aj psychické faktory:
1. Všetci vieme, že dobré veci sa často ťažko dosahujú. Je tu nesprávna tendencia chápať to aj obrátene a myslieť si, že keď je niečo ťažko dosiahnuteľné, musí to byť dobré.
2. V RKC panuje presvedčenie, že utrpenie je dobré - a čím väčšie utrpenie, tým lepšie. Spomeňme si na apoštola Petra, ktorý sa dal ukrižovať dolu hlavou.
3. Mohutne tu fungujú komplexy viny - tieto sa začínajú vyvíjať už v detstve, najmä v rodinách, kde deti sú držané nakrátko a výchova je prísna. Katolícke rodiny sa práve takouto výchovou vyznačujú.
Psychologické dôvody sa vzájomne dopĺňajú a potenciujú. Ten nešťastný celibát je klasickým príkladom ako to funguje. Celibát sa ťažko dodržiava, ochudobňuje život a spôsobuje utrpenie. Pri jeho dodržiavaní dochádza k zlyhaniam - tieto samozrejme nemusia vždy viesť k smilstvu alebo dokonca k pedofílii, a vo väčšine prípadov sa obmedzujú len na „nečisté myšlienky" a masturbáciu, ale vždy spôsobujú pocity viny. Po zlyhaniach prichádza pokánie, potom obdobie pokušenia, ďalšie zlyhanie, rastúci pocit viny... A v tomto začarovanom kruhu sa mecú mnohí dobrí ľudia. V najlepšom prípade míňajú značnú časť svojej psychickej energie na boj s niečím, čo je prirodzené. K čomu dochádza v tých horších prípadoch dnes už všetci vieme.
RKC v minulosti ututlávala, dnes sa ospravedlňuje, ale nie je schopná tieto problémy zásadným spôsobom riešiť. Potom, ako bola vyhlásená (1870) dogma o pápežovej neomylnosti, ktorá sa výslovne vzťahuje na oblasť morálky, pod ktorú spadajú sexuálne záležitosti, ich teraz ani nemôže riešiť. Vie si niekto predstaviť Benedikta XVI. ako ruší celibát? Tí, ktorí by mohli vplývať na pápeža, sú už sami starší páni. To, čo cítili ako mladí muži, si síce pamätajú, ale oheň z nich už vyprchal. A nie je jednoduché priznať si, že sa zbytočne trápili celý život v celibáte.
Stále menej ľudí preto poslúcha cirkevné učenie. Tí čo ho ešte poslúchajú vedú menej hodnotné životy a trpia. Sexuálna abstinencia vedie u žien k úzkostlivosti a jedovatosti (známe menenie sa hormónov na ocot). U mužov vedie k pedantizmu a krutosti. Nepochybne podkurovala aj pod ohne inkvizície. Ateistom toto všetko dáva potentnú zbraň do rúk. Výsledkom je zrýchľujúci sa pokles vplyvu cirkvi, resp. kresťanstva vo svete a nárast ateizmu. Ozaj sa treba pýtať, koho to teší - Boha alebo diabla?
