Každý vedecký a technologický výskum, analýza jeho výsledkov a následný pokrok, ako aj naše každodenné reakcie na rôzne situácie sa zakladajú na jednom spoločnom predpoklade. Tento predpoklad, ktorý sa vždy ukázal ako správny hovorí, že nič sa nestane samé od seba, všetko má svoju príčinu.
Inak povedané, bez príčiny sa nič neudeje a nič neexistuje. Ak na počiatku nič nebolo (neexistovala žiadna príčina), toto absolútne nič by ostalo dodnes a navždy. A pretože je evidentné, že toto úplné nič neexistuje teraz, nemohlo existovať ani na počiatku. Ale zatiaľ čo podľa ateistických názorov na počiatku bola hmota, tá druhá strana verí že na počiatku bol Boh.
Vďaka vedeckému výskumu poznáme stále rastúci zlomok zákonov, ktoré riadia vesmír. Tieto zákony tvoria organizovaný a vzájomne prepojený systém, ktorý viedol k tomu, že vesmír je taký, aký je. Je stále ťažšie tvrdiť, že toto všetko sa stalo bez toho, aby za tým bola nejaká myseľ.
Ak niekde narazíme na tabuľu, na ktorej je napísaný zložitý matematický vzorec, môžeme si hádam pomyslieť, že krieda sa na ňu uložila sama od seba. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že ten vzorec niekto napísal. Ten niekto mal určité vlastnosti - nebol negramotný, vládal písať kriedou, rozumel sa do matematiky, chcel ten vzorec napísať, atď. Osobu s týmito schopnosťami môžeme nazvať matematikom.
Analogicky môžeme povedať, že vesmír bol stvorený niekým, kto mal vedomosti a moc na to, aby ho stvoril, vôľu stvoriť ho, atď. Tohto niekoho s týmito vlastnosťami nazývame po slovensky Boh, God po anglicky a po hebrejsky Yahweh.
Ako Boh stvoril vesmír, je už sekundárna otázka. Mohol stvoriť všetko tak, ako to existuje dnes. Toto sa niekedy v minulosti verilo, hoci určitý vývoj sa pripúšťal. Boh však mohol stvoriť masu hmoty, v nejakej forme, a dať jej zákony, ktoré spôsobili a viedli jej vývoj až k vesmíru (vrátane života, ktorý pravdepodobne existuje na mnohých miestach), ako ho dnes okolo seba a v sebe vidíme. Moderné vedecké teórie, ako aj známe fakty nasvedčujú, že Stvoriteľ použil metódu vývoja.
Podľa ateistických názorov hmota, ktorá existovala na počiatku, mohla byť vo forme akejsi pramasy (tzv. superdense theory), alebo membrán, alebo nejakých superstrún. Táto hmota sa pohybovala a menila. Týmto pohybom a zmenami sa vyvinul vesmír do svojej dnešnej podoby.
Je samozrejme pravdou, že hmota sa pohybuje a mení. Ako sa však tieto pohyby a zmeny začali? Samy od seba - bez príčiny? Je tiež celkom zrejmé, že pohyby a zmeny môžu viesť k vývoju (od jednoduchšieho ku zložitejšiemu), len ak nie sú chaotické, ale usporiadané a cielené. V skutočnosti aj systémy, ktoré už existujú a fungujú, ak nie sú riadené, majú tendenciu degenerovať - množia sa v nich chyby a dochádza k chaosu (entropia).
Nie som fyzik, ale základné veci môže pochopiť aj človek bez technického vzdelania. Spomeniem niekoľko príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír bol a je veľmi presne riadený. Podľa slávneho fyzika a rádioastronóma Sira Bernarda Lowella, ak by rozpínanie sa vesmíru ku ktorému došlo po tzv. Veľkom tresku, bolo rýchlejšie o jednu miliardtinu, všetka hmota by už teraz bola rozptýlená. Ale ak by rozpínanie sa vesmíru bolo pomalšie o jednu miliardtinu, už by hmota bola skolabovala nazad do pôvodnej masy. Ďalšou zaujímavou záležitosťou je elektromagnetická sila. Ak by táto sila bola menšia, záporne nabité elektróny by sa oddelili od jadier, ktoré majú kladný náboj (vďaka kladne nabitým protónom) a hmota by sa premenila na plazmu - na zmes jadier atómov a od nich oddelených elektrónov. Myslím, že táto plazma býva poriadne žeravá záležitosť. Ak by však elektromagnetická sila bola väčšia, elektróny by boli tak pevne pripútané k jadrám atómov, že by chemické reakcie neprebehli a molekuly by nevznikli. Podľa astrofyzika Brandona Cartera ak by gravitácia bola slabšia, tlak vo vnútri hviezd by nepostačil na začatie termonukleárnych reakcií. A ak by bola silnejšia, k týmto reakciám by došlo skôr a prebiehali by rýchlejšie - búrlivejšie. Život hviezd by bol týmto podstatne skrátený. Ani jedna z týchto alternatív by neumožňovala život.
Ešte pred koncom minulého storočia vyše 20 rozličných charakteristík vesmíru sa ukázalo ako presne stanovených. Ak by sa ich hodnoty zmenili čo len nepatrne, vesmír by vyzeral inak a neposkytoval by podmienky pre žiadnu predstaviteľnú formu života.
Časťou vývoja vesmíru je vývoj života. A tento vývoj od organických molekúl po jednobunkové živočíchy, viacbunkové živočíchy, teplokrvné živočíchy a na našej planéte až po človeka je samozrejme vývojom od jednoduchého k zložitému. Takýto vývoj sa nedeje sám od seba. Zdá sa, že v našej slnečnej sústave sme my, ľudia, nazložitejšími živočíchmi a sme pravdepodobne jediní, ktorí sa môžu takýmito otázkami zaoberať.
Ale ako sme vznikli my? Som presvedčený, že keď sa v určitom štádiu vyvinul dostatočne komplexný organizmus (pravdepodobne rozhodujúci tu bol vývoj mozgu), Stvoriteľ vložil do toho tela dušu a tak stvoril prvého človeka. Rozsiahla štúdia mitochondriálnej DNA ľudí z rozličných geografických oblastí a rozličných rás naznačuje, že všetci dnes žijúci ľudia sú potomkami jednej ženy, ktorá žila pred asi 170.000 až 270.000 rokmi, pravdepodobne vo východnej Afrike. http://www.nature.com/nature/ancestor/pdf/325031.pdf My dnes túto ženu voláme Eva. Nuž, kde je Eva, tam sa skôr, či neskôr pritmolí aj Adam a začne jej do uška šepkať sladké nezmysly...
