Súdne rameno však má akúsi nezávislosť. Jeho členovia sa nezodpovedajú ani voličom, ani parlamentu. Možno to tak musí byť – spravodlivosť by predsa nemala závisieť na vrtochoch voličov (ktorí majú tendenciu naletieť na populistické reči a nerealistické sľuby), ani na mocenských bojoch v parlamente. Je tu teda akási samoregulácia a previnenia sudcov majú hodnotiť disciplinárne senáty.
Vyvoláva to trochu nepríjemné spomienky na prípad, keď sudcovia sami chceli rozhodovať o svojich platoch a toto právo si aj sami presadili – na súde, ako ináč. Ale dobre – posudzujme strom podľa ovocia (Mt 7,16-18), čiže ako hovoril Lenin: „Prax je kritériom teórie". Nanešťastie tá prax svedči o všeličom, len nie o správnom fungovaní. “Procesné chyby“ sú bežné, na slobodu sa dostávajú vinné osoby, vymožiteľnosť práva je mizerná, najnovšie sudcovia už môžu byť aj nesústredení a disciplinárne senáty žiadnu disciplínu nezabezpečujú.
Odôvodnení človek počuje fúru: je to dedičstvo komunistickej minulosti (nuž, ale to nás všetkých ťaží), súdnictvo je prefeminizované (tak ako školstvo...hm... to je tiež v kýbli), od hlavy ryba smrdí atď. Podľa mňa sa to však zvŕta na osobných morálnych vlastnostiach jednotlivých ľudí v súdnictve. Logickým ozdravným postupom by bolo tieto „zlé jablká“ odstrániť. Prvým logickým krokom by tu zase mala byť identifikácia týchto ľudí a táto by mala začať previerkami.
Lenže naši sudcovia sa rozhodli proti „plošným previerkam spoľahlivosti“ rázne bojovať. Najskôr na Ústavnom súde a ak nepochodia, obrátia sa na Radu Európy. Či potom budú Slovenskú republiku aj žalovať a skúsia niečo vysúdiť, sa uvidí. Precedens na toto už máme. Každopádne už získali na svoju stranu aj našu politickú opozíciu (s výnimkou KDH), ktorá vycítila... čo dokelu tá naša skrachovaná opozícia vlastne vycítila? Ďalšiu príležitosť na politickú samovraždu?
Prečo niekomu tá „plošnosť“ previerok vadí? Veď to je asi najférovejší spôsob! Predsa, keby sa na previerky vyberali len niektorí sudcovia, už samotný fakt, že sa dostali do tohto „výberu“ by poškodzoval ich dobrú povesť. Nuž a nanešťastie sa dá aj predpokladať, že by sa tu otváralo pole pokušenia a pôsobnosti pre korupciu, keď by sa sudcovia „s maslom na hlave“ snažili z výberu vykĺznuť.
Na druhej strane pri celoplošných previerkach by na nikoho nevinného podozrenie nepadalo (pretože by preverovali všetkých) a nikto by sa úplatkami nesnažil preverovaniu uniknúť (pretože, jednoducho, by preverovali všetkých).
Ťažko tu uniknúť dojmu, že najhlasnejšie odmietajú preverovanie tí sudcovia, ktorí vedia, že by v ňom neobstáli. A politici? Možno si myslia, že ako opozícia musia odmietať vládnu iniciatívu, možno nesprávne odhadli náladu voličov, ktorých majú reprezentovať, alebo tiež majú „maslo na hlave“.
