Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(15)
Svitá do drobného dažďa
do krehkých spomienok
prebudených ešte za tmy
/raz z nich možno spíšem Knihu zázrakov /.
Cítim svoju bezbrehosť
a neviem, či je dobré cítiť práve toto.
Zvláštne ako sa rána líšia jedno od druhého
a nie len zvukmi, svetlom a farbami
inakosť je v myšlienkach
tie dnešné sú tak nepodobné včerajším.
Svitá
noc tu zanechala zvláštne stopy
vnímam cez ne túžbu cítiť čosi iné
brehy - putá
dážď ich zmýva
do dňa
zlejú sa do spomienok
/môžu sa vôbec túžby premieňať na spomienky? /.
