Písmo:
A-
|
A+
Bojím sa tvojich slov
menia sa v okamihu vyrieknutia na tieň.
Na ten vlhký sivý plášť,
ktorým zastieraš čas
vymeraný pre môj smiech
a pre radosť.
Vraciaš sa stále znova
a ja márne hľadám aspoň kúsok svetla
schopného bojovať s chladom.
Vraciaš sa, hoci už vlastne ani nemáš prečo.
Snáď len pre ten pocit víťazstva
nad slabosťou môjho ja.
Už dávno si prečítal v mojich slovách,
nemohúcnosť vzoprieť sa.
A nie len tebe.
Odokryl si moje poddajné ja,
ktoré ak zostaneš
začnem nenávidieť.
Schúlená v myšlienkach
čakám na zvuk kľúča.
Prestávam dýchať v padajúcej tme.
Je všade navôkol
a nebude to iné
kým budeš mať na zväzku kľúčov i ten môj.
