Vysvetlite mi niekto význam slova "normálny", lebo ja mu odjakživa nerozumiem.
Otec, ktorý povie svojmu synovi, že nie je normálny preto, že nosí roztrhané gate, nie je zrelým otcom. Matka, ktorá svojej dcére povie, že nie je normálna preto, lebo má už tretieho chlapca, nie je zrelou matkou. Viem, budete sa mnohí hnevať, ale ja sa pýtam v prvom rade - kto je tu bez viny, a v druhom rade, čo znamená byť normálny.
Lebo keď rodičia nerešpektujú svoje dieťa len preto, že je iné, než sú ich predstavy o slušnom dieťati, iba tým zakrývajú svoj strach z toho, že dieťa odhalí, akí boli v mladosti oni. Lebo ak mi žena, ktorú považujem za kamarátku povie, že nie som normálna preto, lebo mám v krátkom čase mnohých mužov, preto, lebo nenosím značky, preto, lebo mám rada análny sex, tak neviem, asi je to určitá forma závisti, že mám odvahu byť iná. Aj keď neviem, čo je to pre nich byť iný. A čo je to vlastne byť in???
Je pár vecí, ktoré ma pravidelne vyvedú z miery tak, že neviem ďalej spokojne existovať. Okrem rečičiek typu "Ako si zase schudla, veď už niečo jedz" a priblblých otázok v štýle "Ako bolo dnes v robote?" "Máš nové rifle? Koľko stáli?" sú to aj tieto nezmyselné výmeny názorov s témou kto koho kde videl s kým, ktorá má čo nové a s ktorým spí, ktorý sa ako nechutne správa a podobne. Ja pri takýchto rečiach klopím hlavu, lebo naozaj nie je čo povedať. Mám vtedy len chuť zakričať "CHOĎTE MI VŠETCI DO PRDELE A OSTAŇTE TAM SO SVOJIMI PREDPOTOPNÝMI SKAZENÝMI NÁZORMI NA SVET A ŽIVOT". Nemôžem si pomôcť, ak slovíčko normálny je to, čo si myslím, potom som nikdy normálna nebola a ani nebudem. Som skrz-naskrz nenormálna a tí normálni ma serú. Je to asi slabosť, ale nedá sa ináč a nedá sa ani zmeniť tento svet naokolo. Možno to mám z toho, že som vyšla z "normálneho" gymnaziálneho prostredia, ktoré vo mne zanechalo len trápne spomienky. Možno zo stretnutia s "normálnymi" ľuďmi zaujatými sebou, takzvanými narcismi. Já, já, jenom já...
Zdvihnite ruku tí, čo ste normálni. Toto nie je výsmech, len prosba o pomoc v hľadaní zmyslu, ktorý pravdepodobne nenájdeme. Pretože už ma fakt hnevá tváriť sa, že som niečo, keď neviem, čo to "niečo" znamená. Je to byť politikom? Punkerom? Konzumentom masovej kultúry? Blondínkou s pekným noštekom?
