Zavolala mi bývalá kolegyňa, že má pre mňanámet. Jej brat kúpil v AAA auto asi dva roky starú Octaviu a po párdňoch ju musel ťahať z diaľnice. Diagnóza: skrytá vada motora. Nasledovalaopätovná návšteva spomínanej automobilky, kde žiadal o radu. Tam mupovedali, že reklamácia je možná až po prehliadke auta v autorizovanomservise. Odtiahol teda auto do servisu, vyžiadal si odborný posudokautomechanika a s výsledkom zašiel späť do AAA auto. Samozrejme, tu sazačali veľké ťahanice. Na reklamačnom mu iný vedúci povedal, že auto mádotiahnuť zo servisu (vzdialeného pekných pár kilometrov) späť k nim. Čobrata mojej kolegyne oprávnene vytočilo. Máte so sebou dôkazy o skrytejvade, za ktorú vodič nemohol, pretože auto nebolo dostatočne odborne preskúmanéskôr, než došlo k predaju. Vyhodíte peniaze za odťahovku, skáčete akopískajú, aby vám povolili reklamáciu, v servise máte nepojazdné rozobratéauto a predajca na vás vyletí opäť s novou verziou, ktorá by vásstála opäť nemalé peniaze. Keď sa dotyčný vodič pokúšal dohodnúť na tom, žeauto prezrú odborníci z AAA auto, ale priamo v servise, nielenže sanedočkal žiadneho kompromisu, ale vytrpel si aj aroganciu v štýle: „Keďneviete jazdiť, nečudujte sa, že vám odíde motor!“
Touž sa veci ťahali asi mesiac, a tak sme sa rozhodli celú vec natočiťa odvysielať. Majiteľ auta a jeho otec nám ochotne porozprávalidetaily celého príbehu, ukázali nám papiere, oslovili sme právnika, obchodnúinšpekciu. Ukázalo sa, že AAA auto nemalo žiadne právo žiadať od majiteľa auta,aby s ním šiel do iného servisu – za každú jednu chybu zodpovedá predajcaa on je povinný priamo na mieste posúdiť, či tu je nárok na reklamáciu alebonie. Jednoducho povedané: z diaľnice malo auto bez všetkého putovať späťk predajcovi. Za zmätočnú infomáciu o odtiahnutí do servisu pykal nášmajiteľ, ktorý, žiaľ nevedel o svojich právach. Nič to ale nemenilo natom, aký prístup pri pokuse o dohodu zvolili zamestnanci AAA auta.Reportáž sme už mali teda takmer hotovú, ostávalo nám osloviť samotné AAA auto.Tam sme, potulujúc sa so zapnutou kamerou, na reklamačnom oddelení nenašličloveka, ktorý majiteľa Octavie takto zavádzal. Miesto toho však za nami naposlednú chvíľu, už keď sme boli na odchode, dobehol jeden z menežérov.Ten s nami začal zrazu narábať ako v bavlnke, srdečne nás pozvaldovnútra, posadil nás a o celom prípade sa chcel dozvedieť čonajviac. Priznal sa, že nevie, o čo tu ide a že ak je to tak, akohovoríme, tak si to s pánmi z reklamačného vybaví osobne, pričommajiteľovi Octavie vyjde v ústrety, ako to len bude možné, pretože,citujem: „...spoločnosti AAA auto nejdeo jednorázových zákazníkov, my si budujeme stálu klientelua vonkoncom nechceme, aby na nás mal zákazník zlé spomienky, ide tuo naše dobré meno.“ (!!!) V súvislosti s tým sa pýtal aj nato, v akom duchu mienime odvysielať reportáž. Ja, ako naivný nováčik, sommu povedala, že tak, ako to robíme vždy – objektívne. Pánu menežérovi samozrejmev tej chvíli vírilo hlavou milión myšlienok – ani sa mu nečudujem. Keď smesa v dobrom rozlúčili a vymenili si kontakty, prisľúbil nám, že tentoproblém čo najskôr vyriešia. S pokojným srdcom sme sa pobrali späť dotelevízie.
Reportážsom zostrihala a zhodou okolností sa do udalostí toho dňa nezmestila, taksme ju odložili na druhý deň. Medzitým mi dvakrát volala PR menežérka AAA auto,aby sa uistila, že reportáž nebude vyznievať v neprospech ich spoločnosti,že sú naozaj prístupní všetkým zákazníkom a blá blá. Ubezpečila som ju, žesa nemá čoho báť a s vedomím dobre vykonanej práce som sa pobrala domov.
Záver tohoto príbehusa zrejme dá predvídať.
Akébolo moje prekvapenie, keď mi večer zavolal majiteľ Octavie s prosbou, abysme reportáž nevysielali. Že všetko sa pohlo dopredu, zavolali si ho menežéri,podpísal zmluvu, a že ak nebude celú vec medializovať, auto mu do siedmich dní opravia.Bez akýchkoľvek reklamácií, bez hocakého vymýšľania. Zrazu, z ničoho ničnašlo AAA auto šesťdesiattisíc na opravu. Ak by sme reportáž odvysielali, vecby ostala na mŕtvom bode a môj respondent by si mohol šetriť zase sám.
Akonovinár, ktorý prvý túži uverejniť tzv. „bombu“, som si skoro vlasy vytrhala.Samozrejme, nedalo sa nič robiť, iba splniť prianie respondenta. Bola topomerne citlivá situácia, keďže dokonca išlo o brata mojej bývalejkolegyne, s ktorou som vždy dobre vychádzala. Nedalo sa ináč – nie smebulvár. A keby sme aj boli, neurobila by som to chalanovi, ktorý si chudákna to auto šetril ktoviekoľko rokov.
Čoz toho vyplýva? Po prvé, že keď sa chce, všetko sa dá. Po druhé, že keď naniekoho namierite kameru, poserie sa z toho. Po tretie, že netreba nikdynaivne predvídať, že milota a pohostinnosť vyriešia všetky problémy. Najmäak komunikujete s českými menežérmi, ktorí o dennodennom kolobehu vosvojej dielni vedia viac, než vy si dokážete čo i len predstaviť.Zachránili sme jeden prípad – ale koľkí čakajú v rade?
Taktosi predstavujú solidaritu a starostlivosť o zákazníka v AAAauto. Predať, predať predať – a potom ututlávať, ututlávať, ututlávať.
P.S.: Tú Octaviu môjmu respondentovi naozajopravili. Reportáž sme nikdy neodvysielali.
