Anjel smrti je ako neviditeľný vták, ktorý berie preč so sebou všetko, čo je mŕtve.
To mŕtve, ktoré zaťažuje, otravuje a zavadzia životu.
V hre je aj Parazit, ktorý sedí na našom živote, vycuciava ho, ťaží ho.
Jednou rukou akoby prirástol k nášmu telu, druhou ťahá v prachu minulosti dlhé reťaze našich skutkov.
Rinčiace reťaze všetko prehlušujú a odvracajú našu pozornosť opäť a opäť späť do minulosti.
V nej sa meníme na Obeť, ktorá trpí v nespravodlivosti, v nej sa meníme na Tyrana, ktorý dáva spravodlivosti zadosť.
Aké zmeny privanie správa o blízkej smrti do nášho života?
Spravíme z nás obeť v tragédii a rozvírime nepokoj celej rodine?
Alebo sa konečne spamätáme a otvoríme dvierka do rajskej záhrady posledných dní?
Len tým, ktorí dokážu otvoriť, priletí Anjel smrti aby mŕtve bral.
((dosmrti))
V záhradách raja a v tušení smrti sa už nebudeme pretvarovať, klamať, škodiť.
Zahodíme masku na zem a s ňou aj hnevy, prieky, výčitky.
Spravíme si sviatok z prítomnosti, požehnaný bude každý deň v ktorom budeme smieť ešte žiť.
Deň v ktorom nám bledú tvár zohrejú lúče po východe slnka a myseľ rozveselí belasá obloha a štebot nebeského vtáctva.
Vtedy nám prestanú rinčať dlhé reťaze, odpustíme a zabudneme na minulosť, ostaneme žiť a tešiť sa z prítomného okamihu.
Parazit, Obeť a Tyran odídu z našej pozornosti.
Teraz prichádza ten správny čas privolať Anjela smrti, aby vzal.
Priletí, dotkne sa krídlom našej tváre a zoberie to, čo zobrať má.
To mŕtve, staré, tú minulosť, záťaž, vytrhne z nás celého Parazita.
Okamih bolesti, krátkeho vzdychu, uvoľnenia a zatrepanie krídeľ odlietajúceho Anjela.
Ostaneme zaraz voľní, slobodní a štastní, bez ťaživej minulosti, bez Parazita.
Zažíjúc Vzkriesenie, vzkriesenie zo smrti do nového života.
A po tomto imaginárnom zážitku s dotykom smrti a Vzkriesením niekde hlboko v srdci,
budeme môcť odvíjať ďalší život podľa nového scenára, ktorého takty si sami zvolíme.
