Vyrazili sme zo Štefánikovej chaty na vrchol Ďumbiera a o chvíľu sme už kráčali vo vetre a hmle. Všetky výhľady sa nám zastreli a tak sme sa mohli sústrediť iba na pozorovanie bezprostredného okolia. V takýchto podmienkach vystúpili do popredia tvary okolitej prírody, ktorá pozostávala prevažne zo samých kameňov a skál.




















Kamene, všade pod nohami a okolo, samé kamene.
Tak aj vyvstala moja otázka: Je Ďumbier iba kopa kameňov? Nuž, keď som sa na to lepšie pozrel, ľahko som našiel odpoveď. Tá je obsahom mojej nasledujúcej fotoreportáže: Ďumbier nie je iba hora kameňov.