Ba veru som ťa len päsťou po väzoch.
Posekanicou som ťa chcel len, ale mi ju vytrhli z ruky, ako som sa zahnal.
Ale ty si ma tri razy tvojím vatrálom a ja som ťa potom takto za vlasy a ty si ma pod hrdlo.
Tak bolo!
To bola približne 100 rokov stará ukážka z divadelnej hry Juraja Palkoviča, podľa ktorého je pomenovaná ulica prechádzajúca týmto zeleným územím.
Trochu záhadný obchodný dom, ktovie čo je v ňom, odráža na svojej fasáde celkom reálne vysoké topole.
Vysoká je aj Glória, ktorá dominuje ešte aj v tejto oblasti.
Tu medzi panelákmi, asi umelo vznikla vyvýšenina s celkom vydareným detským ihriskom.
Pestro rozkvitnutá lúka uprostred mesta nie je bežným javom.
Na okraji voľnej plochy je staršia budova škôlky zakrytá za bohatou zeleňou.
Palkovičova ulica vo svojej najzelenejšej časti.
V staršej zástavbe je zeleň s budovami tesnejšie zviazaná.
Major videl, že sa jeho spoločnica priveľmi rozčuľuje a že si s chladnokrvným odporcom nedá rady, i chcel jej byť na pomoci a urobil to i na základe svojho barónstva, svojho bohatstva a svojho rakúskeho vojenského stavu trojnásobne hlúpo.
Chytil svoju šabľu a ťahal ju z pošvy, pričom kričal na slúžneho:
— Zabúdate, že máte do činenia s dámou, ktorá je pod mojou ochranou!
Lenže Púpava si chytro mykol zapekačku dobre pod zuby a obrátil svoju duplovku na majora, pričom štrkal kohútikmi. Puška, pravda, nebola nabitá.
Pán major sa nemohol vynájsť v tejto neočakávanej situácii, a preto sa mimovoľne a chytro skoncentroval naspäť a odložil šabľu nabok.
Rozumie sa, túto svoju junáckosť neospravedlňoval svojou nerozvážnou zbabelosťou, ale vrodenou hlúposťou buta tóta, ktorý je súci v svojej obmedzenosti streliť mu broky do brucha.
Chcel byť však svojej dáme na pomoci, a preto jej zašepkal, teraz už s potrebnou opatrnosťou:
— Dajte si s tým grobianom pokoj!
Toto bol zas úryvok z poviedky: Daromná robota, od spisovateľa Ladislava Nádaši-Jégého, podľa ktorého je pomenovaná ulica na poslednej fotografii.
