Tehelné pole je jedna z lokalít, bez ktorých by Bratislava nebola tým mestom akým je. Budovy a športoviská sú už zväčša ošumelé, bývalá sláva je už kdesi preč, niečo je rozpredané, ale stále je tu cítiť tú zvláštnu atmosféru minulosti. Atmosféru z dávnych čias, ktorej zbytky ešte nevyprchali, ktorá sa tvorila v rade nespočetných spoločenských podujatí rekreačného a športového charakteru.
Časy sa pomaly menia, mení sa aj mesto, Tehelné pole ešte ako tak navonok odoláva. Je takmer isté, že časom aj tento kút mesta prejde premenou, verím tomu že pozitívnou, to je viac športu a menej komercie, s maximálnym zachovaním zelene.
Prejdeme sa iba časťou tejto štvrti a to úsekom od Zimného štadióna, ešte starého, po NTC (novú budovu Národného tenisového centra). To je v jazyku športov od hokeja, cez plávanie a cyklistiku, až po tenis.
Zimný štadióm Ondreja Nepelu je stánkom aj pre krasokorčulovanie, práve v tomto období prekonáva rozsiahlu prestavbu.
Táto fotka je stará asi rok, pod ňou (s kurzorom) je vidno terajší stav rekonštrukcie.
Hneď sa ním je kúpalisko, na zeleň najbohatší areál.
Július Satinský má naň takéto spomienky:
"Celé detstvo sme sa chodili kúpať na Tehelné pole. V podvečer sa tam hralo aj kvalitné vodné pólo. Dievčatá sa rady predvádzali v plavkách okolo plaveckých šatní, za skokanským mostíkom. Čakali kedy vykuknú slávni slovenskí plavci - Bačík, Skovajsa, Komadel..."
Ďalším objektom je, či bol, Národný Cyklistický štadión Vlastimila Ružičku.
Ten dnes už vlastní jedna rakúska s.r.o. To je smutné!
"Hrali sme vabank, ale inú možnosť sme nemali, ak sme chceli udržať pri živote dráhovú cyklistiku," tvrdí predseda zväzu cyklistiky Anton Tkáč.
"Nie sme futbal ani hokej, aby sme mali v zásuvke 53 miliónov korún, a ja nie som frajer Luke."
Vrátime sa späť na ulicu Odbojárov a vysokých stromov, prejdeme po nej okolo Club hotela, až prídeme k tenisovým kurtom.
Tu sa zrejme nachádza centrum Tehelného poľa, lebo tu popri poriadnym stromom ešte stále dominujú tehlovočervené políčka, čiže antuka... a belasé lavičky.
