Po prvých blízkych úderoch bleskov a spŕch dažďa sa väčšina malých ľudkov rozpŕchla spred pódia a snažila sa skryť kade-tade, aj na najnemožnejšie miesta. Zasardinkovali sa v plastových WC kabínkach, v zamrežovaných oplechovaných tuneloch, a upchali akékoľvek možné východy zo štadióna. Vo svojej malosti ega, mysliac iba na svoju rozmočenú telesnú schránku sa niektorí dokonca snažili ukojiť aj v tejto situácii svoju závislosť na cigarete, s ktorou v stisku popálili iných a asi aj seba.
Organizátori ukázali svoju malosť tým, že okrem kontroly vstupeniek a stráženia VIP zóny, cez ktorú nedovolili uniknúť von zo štadióna ani neVIPnohy, neurobili nič pre bezpečnosť masy ľudu. Nefungovali únikové východy, nevyhlásili žiadne pokyny, celá plocha sa časom ponárala do neistoty, tmy a vody.
Ako to bolo s veľkosťou ľudského rozmeru samotného Carlosa Santanu, to nech posúdi každý sám. Ja som ho nevidel, ani nepočul. Na pódiu sa neukázal osobne, ani nezariadil, aby sa niekto prihovoril jeho priaznivcom s tým že by povedal aspoň to, že koncert sa konať nebude. Jeho vyhlásenie:
"Nemôžem sklamať svojich poslucháčov, ktorí prišli na môj koncert dnes večer a tak zmokli. Teším sa na vás a vynahradíme si to v nedeľu!" sme si mohli prečítať až ráno na internete, čo už však zlý dojem zo štvrtka u mňa nezvrátilo.
--------------------------------
Aktualizácia v pondelok 30.júna:
Zlá karta sa obrátila na dobrú stranu a tak sa V nedeľu konal koncert v náhradnom termíne.
Tentoraz Všetko bolo tak, ako má byť.
Koncert vytryskol ako vodopád hudby, tónov, rytmov, zvukov, svetla a obazov,
ktorý počas svojho dvaapol hodinového prúdu rozvibroval všetko okolo stojace, až do spontánneho tanca na tiel a duší.
Z úst Carlosa sme počuli:
Beautiful night,
beautiful people,
beautiful music.
