Čo, ak dokážu stromy, podobne ako my, vnímať pocity a zažívať v takých situáciách nepríjemné stavy? Osamelosť, neistotu, zúfalstvo ... .
Pýtam sa ťa, čo je s tebou,
prečo ťa nevidím?
Nepočujem šum tvojich úst,
prečo ťa neslyším?
Neviem prečo, čo sa stalo,
či ma už neľúbiš?
Alebo snáď, tam tam u teba,
či azda len spíš?
Uú, uú, uú, veru nie, to si píš!
Uú, uú, uú, veru nie, to si píš!
Je šedivá tíš a všetko sa v nej stráca
postava, hlava, tvár.
Je šedivá tíš,
zo zeme nepohnem sa, nejde to tak.
Je šedivá tíš,
nevidím ťa jasno, oči mi kráti tma.
Je šedivá tíš
a všetko na mne mrzne.
Padá, padá, padá,
to lístie čo mám tak rád.
Padám, padám, padám,
za všetkým čo mám tak rád.
Neviem, čo sa v tebe zbiera
som ako vyplzlá myš.
To telo mi takmer odumiera,
máme šedivú tíš.
Že chceš ma ešte, je moja viera
že po mne ešte sníš.
Tá nádej mi srdce zalieva,
máme šedivú tíš!
Uú, uú, uú, veru tak, to si píš!
Uú, uú, uú, veru tak, to si píš!
Je šedivá tíš a všetko sa v nej stráca,
postava, hlava, tvár.
Je šedivá tíš,
zo zeme nepohnem sa, nejde to tak.
Je šedivá tíš,
nevidím ťa jasno, oči mi kráti tma,
Je šedivá tíš
a všetko na mne mrzne.
Padá, padá, padá,
to lístie čo mám tak rád.
Padám, padám, padám,
za všetkým čo mám tak rád.
Tak, čo je s tebou?
Je šedivá tíš a všetko sa v nej stráca
postava, hlava, tvár.
Je šedivá tíš,
zo zeme nepohnem sa, nejde to tak.
Je šedivá tíš,
nevidím ťa jasno, oči mi kráti tma.
Je šedivá tíš
a všetko na mne mrzne.
Padá, padá, padá,
to lístie čo mám tak rád.
Padám, padám, padám,
za všetkým čo mám tak rád.
Ak v tom niekto spoznal niečo známe, nezmýlil sa.
Môže si to celé zaspievať. S Rišom.
