Štiavnické vrchy sú krásne, dokážu pritiahnúť k sebe turistov, ale okrem niekoľkých exponovaných miest sú bežné turistické chodníky ľudoprázdne, slabo udržiavané, zarastené a problematicky značené. Viackrát sme na to v minulosti doplatili, pod Sitnom, pri Uhliskách a ani tentoraz to nebolo bez problémov.
Auto sme zaparkovali pri kúpalisku a vykročili sme po modrej hore Rudnou dolinou.
Zaujímavú travertínovú skalu, hneď za kúpaliskom, po ktorej steká termálny potok, sme mohli vidieť iba zdiaľky cez oká pletiva, lebo okolo nej sa rozprestierajú nové oplotené tenisové kurty. Značka, spolu s cestou prechádzala pomedzi domy, cez dvory, okolo maštalí, drevární, píly a najrôznejších harabúrd. Až kým na jednom mieste si niekto svoj pasienok ohradil bez ohľadu na to, že tadiaľ prechadzal turistický chodník. Tak sme to celé museli obísť cez lúky a sady, tiež odradené, kde už časom ani chodník nebol, až sme sa s veľkým šťastím napokon dostali na pôvodnú modrú značku.
Potom nasledovalo stúpanie zarastenou lesnou cestou na vrch Trejbolc. Za ním sme išli celkom pohodlnou cestou hrebeňom až k lúkam pod Kerlingom. Ďalej sme pokračovali po modrej až ku krížu, pri ktorom sme odbočili dole na zelenú, ktorou sme plánovali zísť dole do Vyhní.
Ako sme neskôr zistili, tu na nás čakala ďalšia nástraha, ktorej sme však podľahli.
Doleidúc širokou cestou, dolinou, niekde nenápadne zelená značka odbočila a my sme nič netušiac ďalej pokračovali v zostupe. A tak sme po chvíli prišli na horný koniec dediny, čo znamenalo, že nás čaká ešte dlhý pochod asfaltkou až ku kúpalisku.
Na mape je červenými štvorčekmi vyznačený náš plánovaný okruh a modrými neplánované obchádzky.
Pestrofarebne zalesnený kraj, V pozadí je vrch Klokoč.
Z lúk pod Kašivárom, kde sme sa neplánovane ocitli v blízkosti voľne pasúcich sa koní, boli krásne pohľady do všetkých smerov, na roztrúsené štále, aj na Trejbolc, kam naša cesta smerovala.
Vystúpili sme na Trejbolc, odkiaľ sme v hĺbke videli lúky pod Kašivárom, ktorými sme nedávno prechádzali.
Na hrebeni sme si medzi stromami všimli hraničný trojboký kameň, ktorý oddeľoval chotár Vyhniansky, Žarnovický a Banskoštiavnický.
Rozsiahle lúky pod Kerlingom s riedkym porastom mohutných stromov a s mariánskou kaplnkou bývajú cieľom mnohých turistov. Odtiaľto sa otvára pohľad aj na vrch Sitno.
Kríž, pri ktorom sme odbočili dole po zelenej značke.
