Bosnianske pyramídy

V roku 2005 bol Semir Osmanagič upozornený na zvláštny pyramidálny tvar kopca Visočica v Bosne a Hercegovine; jeho fantázia dostáva krídla, a začína bosnianska pyramídová hra.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Celý príbeh o bosnianskych pyramídach sa začal tak trocha filmovo: Semir Osmanagič, americký businessman bosnianskeho pôvodu, prezývaný aj ako bosniansky Indiana Jones, počas dovolenky v pravlasti v roku 2005 obchádzal historické mesto Visoko v Bosne a Hercegovine, keď ho sprievodca upozornil na zriedkavý fenomén, a to že kopec Visočica, ktorý stojí nad mestom, má pyramidálny tvar. Osmanagiča, ktorý bol do pyramíd vo všeobecnosti zbláznený, táto skutočnosť nadchla, a dovtedy pokojné mestečko Visoko už pokojným nie je.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osmanagič takmer okamžite získal všetky potrebné povolenia (money talks), a začal so sondážnymi vrtmi, skúmaním satelitných snímok okolia, a v roku 2006 v Sarajeve zvolal tlačovú konferenciu, kde vyhlásil, že kopec Visočica a priľahlé kopce činia komplex pyramíd, ktorých vrchy sú vrcholmi rovnostranného trojuholníka, a ktoré nazval Pyramídou Slnka, Pyramídou Mesiaca a Pyramídou bosnianskeho draka. Odvtedy ubehlo už desať rokov, a za ten čas Osmanagič a väčšinou archeológovia-amatéri-dobrovoľníci odhalili množstvo zaujímavých vecí, z ktorých asi najväčšiu pozornosť získali tunely v pyramíde Slnka, a tiež tvrdenia, že pyramídy súvisia s mimozemskými energiami. 

SkryťVypnúť reklamu

Semir (Sam) Osmanagič, medzitým získal doktorát na Fakulte politických náuk Sarajevskej Univerzity, kde obhájil dizertáciu na tému Civilizácia Mayov; objavujú sa v nej okrem iného aj tvrdenia, že Mayovia boli potomkami mimozemšťanov, a že boli v kontakte s Číňanmi. V roku 2009 sa stal členom Spolku archeológov v egyptskej Alexandrii, a tiež členom Ruskej akadémie prírodných vied. Žije a pracuje síce v Houstone, v Texase (náhoda...), kde je úspešným podnikateľom, veľa času však venuje propagácii bosnianskych pyramíd a nadácie Archeologický park: Bosnianska pyramída Slnka, ktorú osobne založil. Osmanagič cestuje po svete a prednáša o pyramídach. Nedávno mal prednášku aj v Bratislave, informoval o tom portál Cez okno, ktorý sa téme bosnianskych pyramíd už dlhšie detailne venuje. 

SkryťVypnúť reklamu

Tento priam romantický príbeh má ale aj svoju druhú stranu: skutoční vedci – historici, archeológovia a geológovia s Osmanagičovými teóriami nesúhlasia. Geológovia kategoricky odmietajú, že Visočica bola postavená človekom; na konferencii pre novinárov v Tuzli v roku 2006 vyniesli dôkazy, že ide o prírodný a vôbec nie výnimočný jav (podobných hôr je len v Bosne hneď tucet). Archeológovia sú väčšinou opatrní vo svojom odmietaní (a čo keď predsa), no zatiaľ sa žiaden seriózny vedec na tento projekt nedal. Osmanagičovi sa na začiatku síce podarilo získať pre svoj projekt veľa významných mien, tí sa však postupne od projektu začali dištancovať, a v roku 2007 mu preto po protestoch z odborných kruhov povolenia na výskum odobrali. Vyvolalo to búrlivú reakciu obyvateľstva Visokého, ktorí opätovné povolenie (a štátne dotácie) doslova vydupali (protestmi, cestnými zátarasmi), a odvtedy sa na projekte znova pracuje.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 2006 v liste uverejnenom v denníku The Times profesor Anthony Harding v mene Európskej asociácie archeológov odmietol Osmanagičove teórie, nazval ich bláznivými a absurdnými, a vyjadril znepokojenie nad tým, že táto historicky bohatá oblasť (Visoko je obývané už 7000 rokov, je najstarším osídleným miestom v Bosne a Hercegovine, bolo posledným útočiskom Neandertálcov, neskôr bolo Visoko jedným zo stredísk Bosnianskeho Kráľovstva, a v jeho okolí sa nachádza množstvo neolitických, stredovekých, ilýrskych, rímskych a otomanských pamiatok) bude neprofesionálnym zaobchádzaním z archeologického hľadiska zdevastovaná, o tom ani nehovoriac, že takéto pseudovedecké teórie znevažujú archeológiu ako náuku.

Osmanagič bol niekoľkokrát prichytený aj pri klamstve; okrem toho, že sa viackrát odvolával na vedcov, o ktorých vysvitlo, že o projekte nič nevedia, alebo že sa od neho dištancujú, ale dokonca – podľa slov alternatívneho archeológa Roberta Schocha – niektoré dôkazy falšoval (napr. „prastaré“ nápisy vnútri pyramídy), a ako dôkazy používal aj hoaxy. Známa je aféra Izmo Guglič (nomen omen), bosnianskeho blogera, ktorý s cieľom preveriť, či táto nadácia skutočne pracuje podľa serióznych vedeckých postupov, ako o sebe tvrdí, nadácii poslal dva vymyslené články podpísané vymysleným vedcom Dr.Phil. Amerom Kovacevicom, ktoré nadácia na svojej stránke uverejnila, a nestiahla ich ani potom, čo Izmo Guglič prezradil, že ide o podvod.

Či už sa táto teória časom potvrdí, alebo je to celé len premietnutím niekoho fantázie a túžob, pravdou je, že bosnianske pyramídy prinášajú obrovskú popularitu a investície tomuto vojnou zdevastovanému regiónu. Počet návštevníkov obce Visoko sa za posledných 10 rokov zvýšil z desať tisíc ročne na štvrť milióna (nepotrebujeme kalkulačku, aby sme tušili, že ide o slušné peniaze), či už sa jedná o nadšencov, ktorí v teóriu bosnianskych pyramíd veria, alebo skeptikov, ktorých tam ťahá krásna príroda a dokázaná bohatá história miesta. Každopádne, miesto si zaslúži pozornosť, a keď už budete v Sarajeve, odkiaľ je Visoko čoby kameňom dohodiť, určite sa tam choďte pozrieť.

Pre detaily o bosnianskych pyramídach guglić, guglić, guglić :-)

Anna Kopičová

Anna Kopičová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem na relácii Slovensko - Srbsko (Československo - Juhoslávia) odo dňa narodenia. Cesty som medzitým rozšírila aj na iné trasy, ale vždy sa vraciam tejto jednej. Pracujem v cestovnom ruchu, vlastním mikro cestovnú kanceláriu, ktorá sa venuje Srbsku a okoliu, popri tom sa zaoberám aj prekladaním (zo srbčiny, chorvátčiny, bosniačtiny a čiernohorčiny ;-) ).Vo voľnom čase som matkou, manželkou, žienkou domácou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu