A tak sme sa v sobotný večer spolu s ďalšími zahraničnými študentmi asimilovali (nepatríme predsa k skupinám a menšinám ktoré to nechcú a nevedia) a oslávili karneval ako praví Holanďania. Nakúpili sme si masky, pomaľovali tváre a vlasy a vyrazili do centra oslavovať. Centrum Tilburgu bolo preplnené ľuďmi, fľašami, odpadkami, policajtmi a ozdobami. Trochu mi to pripomínalo náš Silvester, až na tie masky. Sanitky kde tu odviezli niektorého z oslavujúcich teenagerov, občas rinčalo sklo, ale nič vážne sa nedialo. Žiadne konflikty, nikto nebol agresívny, každý sa chcel len zabaviť.
Problémom sa zdalo iba dostať sa do niektorého z barov, pred každým totiž stála dosť dlhá rada a vyhadzovači púšťali postupne, aby sa vnútri dalo ako tak dýchať. Nás bolo asi 14, čo by znamenalo dlhé čakanie. Našťastie pred irish pubom, kam chodia hlavne cudzinci, nestál nikto. Vnútri bolo síce úplne plno, plnšie ako v každom inom pube, ale natlačili sme sa. Veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Vnútri to už prebiehalo ako klasická diskotéka u nás, až na všadeprítomné masky. Ostali sme do rána. Cesta domov nebola jednoduchá, všetci totiž používame na prepravu bicykle, našťastie ako zatiaľ vždy, nestratili sme nikoho. Vydarená akcia.
Keď už som raz tu, prečo nezažiť karnevaly hneď dva, nie? Ale áno. V pondelok nemecká kamarátka Rhona naštartovala svoj „Panzer“ , ako si tu jej spolubývajúci doberajú jej Nissan Micra, a vyrazili sme spolu s Talianom Davidem do "Reichu" (tak sa tu zaužíval názov pre Nemecko), do Kolína nad Rýnom. Celým starým mestom Kolína sa tiahne karnevalový sprievod, ľudia stoja po stranách, šťastlivci čo dali za jeden lístok aj 100 euro sedia na tribúnach (majú k tomu vlastné WC gratis, čo však nám, turistom, nezabránilo ho využiť tiež) a hlavne sa opäť tancuje, pije, zabáva. Vôňa grilovaných klobások sa šíri celým mestom.
Šok pre neznalého pomerov, mňa, nastal keď z karnevalového sprievodu začali vyhadzovať cukríky, čokolády, kvety a plyšové hračky. Chudák Davide chytil dve Milky do čela. Všetci sa po nich hádzali, chytali ich a náramne sa radovali. Hold, tradícia je tradícia, treba sa prispôsobiť, začali sme chytať tiež. Chvíľami som si pripadal divne, chvíľami mi to prišlo zábavné, ale aspoň sme sa zahriali. Deň sme zakončili v bare s tradičnou nemeckou „volkmusic“. Keď som potom večer vystupoval pred domom z „Panzeru“, cítil som sa o zážitok bohatší, pozitívne naladený a v hlave mi stále vyhrávali nemecké „hity“ ...Viiiivaaa Kolooonia...
