Clovek, co sa snazi pochopit kto a ako riadi nas svet a ovplyvnuje aj nase zivoty. (Momentálne študujúci v krajine tulipánov) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
ahoj..Tvoj posledny clanok som stiahla na sukromny blog, ten nazov / a vlasne aj obsah, kedze pausalizujes/ nemoze byt na titulke. Tak to som dnes dostal a následne bol môj článok stiahnutý a karma zrušená...
Tak som zvolal, ked mi Owen, môj kanadský spolubývajúci, prišiel ukázať ako nám ukradli z balkona pivo. Snažili sa viac, súdiac podľa preskupenia našich zásob, ale pravdepodobne sme ich vyrušili. Bol totiž čas obeda a všetci sme boli doma. Pre objasnenie a k opodstatnenosti môjho výroku sa patrí uviesť, že dočasne bývam v holandskom meste Tilbug a kúsok od našej štvrte je štvrť Marokánska.
Každý občas narazí na niečo zaujímavé na Internete. Či už na niečo zábavné, alebo na niečo čo môže pomôcť v práci, v škole, či vylepšit, alebo spohodlniť surfovanie po nete. Tu je zopár stránok čo prišli zaujímavé mne. Ak máš niečo ty, pridaj odkaz do diskusie. Radi surfujete po Internete anonymne?www.nodeproxy.com a niečo pre fanúšikov Slamballu, oplatí sa vidieť - www.flabber.nl/archief/015834.php
Nemyslím pritom na veci ako stratu súkromia, hrdosti, času, duševného zdravia samotného vyvoleného i divákov. Mám na mysli čisto ekonomickú stránku. Uvažoval som, koľko by to asi stálo menšiu skupinku „podnikateľov“ (tak 3-4) investovať do jedného človeka aby sa stal vyvoleným a získal 12.400.000 Sk, ktoré by sa potom podľa určitého kľúča rozdelili. Taký obyčajný jednoduchý business.
V piatok mi popri asi desiatich spamoch pribudol do školskej emailovej schránky i jeden zaujímavý email – výzva: (doslovné znenie, hrúbky sú autentické) „Drahy spoluziaci, mozno niektory z vas u zaregistrovali monitoring zavacsa bratislavskych neonacistov na internete. Pre tych ktori nie, odporucam pozriet stranku http://monitor.revolt.org/ , kde si mozete pozriet ich fotky a nieco o nich precitat (ak vas to zaujima). Samuel”
Tak som to zažil. Pravý Holandský a Nemecký karneval. A opäť raz ma niečo v Holandsku prekvapilo. Celý posledný víkend sa v niektorých, prevažne južných regiónoch Holandska, konal karneval. Ľudia chodili od piatku až do pondelkového večera po meste v najrozmanitejších maskách, tancovali, pili, zabávali sa a hlavne oslavovali život. Všetci boli štastní.
Ráno. Si doma v teple, v krajine, ktorá sa stala vašim domovom, sedíš vo vašom obľúbenom kresle a popíjaš kávu. Ako každý deň. Dnešok je však trochu iný, cítiš sa šťastnejšia. Máš úsmev na tvári, hrejivý pocit na srdci, veď dnes príde. Konečne sa vráti naspäť, k tebe, k vám, domov. Nemáš rada tie jeho pracovné cesty, sú vždy aspoň týždňové a ďaleké. Vždy sa bojíš.
Desať minút šlapania na bicykli po nočnom premrznutom Tilburgu a sme tam. Na Goirkestraat, kde v štyroch domoch vedľa seba býva jedna so skupín medzinárodných študentov, našich kamarátov. Míňame mešitu, tureckú pizzeriu, zopár cyklistov, coffee shop a pár nahúlených černochov. Veci, všetko nezvyčajné na Slovensku, pritom celkom bežné v holandskom, kedysi hlavne textilnom meste. Ešte rýchle zamknúť bicykel (človek by to nečakal, ale krádež bicykla je tu národným športom), zobrať fľašku (Na party sa predsa nechodí na prázdno, vychovanie máme) a už zvoním na dverách domu, pred ktorým je pekná kopa bicyklov, spolu s hlukom neklamný to znak študentskej party.
Ad revidendum, stretnutie pať rokov po maturite, občas aj po šiestich rokoch (ako napr. to naše) vyzeralo ako asi každé iné. Pozdravy, úsmevy, pusy na líca, objatia, úškrny, hodnotenia kto ako vyzerá, dve vety s triednou, dve so slovenčinárkou (ktorá mala smolu, lebo ona bola fajn, to len my sme pochopili literatúru až po mature) ako ten schudol, ako tá pribrala či schudla (popravde, asi nikto neschudol veď sa máme dobre, nie?) bol len začiatok.
Piatok večer, rande. Prechádzka v meste, fajn film, posedenie v bare s priateľmi a potom ... uvidíme. To bol plán. Už dlho sa chystáme do kina, ale akosi nám vždy do toho niečo prišlo. Tilburg, moje prechodné bydlisko v Holandsku, nie je veľké mesto a tomu zodpovedajúci neveľký počet kinosál. Výber filmov obmedzený, ale nevadilo. My sme išli na „istotu“. Priateľka chcela vidieť Casanovu, že je to historická postava, točené v Benátkach a hrá tam jej obľúbený herec Heath Ledger. Ok, ako priateľ, ktorému záleží hlavne na jej spokojnosti, som súhlasil. Aj keď mal som trochu podozrenie, že film sa nevytrhne z priemerného amerického braku. Človek nie vždy chodí do kina za účelom vzhliadnutia kvality, ale občas si len tak odpočinúť...
Správa, ktorá ma ako fanúšika Slovana náramne potešila, vzbudila nádej, že táto sezóna nemusí byť úplny prepadák a zároveň som si spomenul na historku môjho kamaráta s Cígerom.
Nie, nie sú to len coffeeshopy!!!Je štvrtok 15:25 a ja sedím v pracovni za stolom a striedavo počúvam cd-čko a hľadím do knihy. Žiadna dobrá hudba mi tu však nehrá. Len akési dva tri cudzie hlasy vypúšťajú frázy typu: „ Wat is jouw naam?, Uit welk land kom jij?, Met de bus of met de trein?, Alstublieft, tot ziens, alebo Kijken jullie thuis veel tv?, ktoré sa ja snažím opakovať, preložiť si ich do angličtiny a potom do slovenčiny a zapamätať. A kde tu pozriem do knihy a zopakujem si slovíčka.
Viera v čistú lásku trvá u každého rozdielne dlho. Až pokiaľ sa prvý raz nesklame, možno dlhšie. On sa len tak prechádzal po supermarkete, nič nehľadal, len tak pozeral čo hľadajú iní. Iní nakupujúci, ľudia dychtiaci a náhliaci sa za tovarom sa mu mihali pred očami. Ako tam tak stál, čakajúc na rodičov robiacich to isté čo zvyšok nakupujúcich, skúšal vymyslieť na čo asi ten ktorý človek práve myslí, čo mu ide hlavou.
