Postupom času, jedla a najmä pitia sa všetci v rôznych skupinkách rozprávali a dozvedali kto čo za tých 6 rokov robil. Otázky a odpovede lietali vzduchom. Čo si študoval? Kde? Deti? Žena? A tú čo ste spolu chodili, veď vieš z Áčky, pamätáš? Vydatá? Vážne? A toho poznáš? Čo budeš teraz? Hej, a kedy sa ženíš? A Bc. je tiež titul? Aké máš auto? A farba? Na toho si pamätáš? Zmenil sa, čo? Ona bola pekná, že? Ona je stále krásna, hmm? A ten je kde? Že nepríde? No, zopár ľudí nedošlo (asi traja), ale hlavne čoskoro došlo pivo (neviem doteraz ako je možné že v nejakej reštaurácii (nebudem ohovárať - Aušpic) nemajú čapované a fľaškových mali pripravených „až“ 30). Náladu to však veľmi nepokazilo a tak sa vynorila otázka, kam ďalej? Možností bolo viacero, od Cirkusu Barok, Aligátor, Hysterku, Coyote Ugly až po Harley, ale ani už neviem prečo (ale mal som v tom údajne prsty) sme zavolali zo päť taxíkov a vyrazili do Metra (Viem, mimo Bratislavským tie názvy veľa nevravia, sorry, ale povedzme teda že sú to diskotéky...).
Metro vzniklo prerobením časti bývalého podchodu pre chodcov pri bývalom hoteli Forum, takže je to taký väčší tunel. Začínalo asi pred šiestimi rokmi ako jazzový podnik o ktorom vždy sníval jeho zakladateľ Peter Lipa (V Bratislave, ale nie je nikdy úplne jasné kto je majiteľ diskoték a aj keď je, môže každý deň dostať „výhodnú“ ponuku, ktorú nemôže odmietnuť a teda na druhý deň, alebo po skončení dedičského konania, ním môže byť niekto iný.), kde sa chodilo dobre najesť, popiť vínko či pivo, posedieť, pofajčiť cigára a vypočuť rôzne kapely, najmä jazzové. Ak ma pamäť neklame, táto pekná myšlienka vydržala približne rok, potom asi niekto dostal onú výhodnú ponuku, alebo skrachoval. Z Metra sa stala tuctová diskotéka, ktorej jediná výhoda je jej poloha v centre Bratislavy. Občas sme tam s kamarátmi zablúdili a často sme sa tam naozaj dobre zabávali.
Postupne sme si začali všímať, že ako my sme každý rok starli, priemerná veková skupina návštevníkov Metra klesala. Asi pred dvoma rokmi som tam bol naposledy. Aj preto sme tam išli onen Ad-revidendový večer trochu na neisto. Na druhej strane, bolo nás asi 20, tak sme si hovorili, že k zábave iných ľudí netreba, a preto nám na zložení Metra ani tak nezáležalo. A tí, čo nemali holky, sa možno aj radovali... Metro nesklamalo a za tie dva roky vekový priemer opäť klesol, zhruba na 16 (a to asi pridávam). Ok, veď aj my sme boli mladí a tiež sme sa zabávali (Líra, Tunel, Globus, 69, Kráter, KGB, Duna, občas oranžové vlasy, čierna mikina Nirvana, ...dobre bolo). Nechcem tým povedať že by mi mladí (teda teenageri) nejako vadili, len ma vždy prekvapí ako iní sú od nás. Možno to bude tou čiernou hudbou, o dve čísla väčšími tričkami, širokými nohavicami proklate nízko, trávou, alebo ešte väčšími možnosťami. Kto vie? Každopádne, akokoľvek divne mi pripadajú, nakoniec ma napadne, že my sme asi podobne divne pred pár rokmi pripadali niekomu inému.
Ďalšie 4 hodiny zhrniem do jednej vety. Aj sme tancovali, aj sme popili, aj sme pokecali, aj bola zábava, aj sa pomaly náš počet zmenšoval, aj sme popili, aj potancovali, aj sme sa snažili pokecať, aj sme popili, aj tancovali, aj pili, zmenšovali, pili, mobil, sedeli, pili, tancovali. Pohoda.
Okolo štvrtej DJ stíšil hudbu a dal ponuku: „Ktorá baba si dá dole podprsenku dostane 1000Sk“ Hmm, najprv som to nejak prepočul, ale keď som videl ako sa dve x-nástky škriabu svojimi malými ručičkami na bar a zopár chalanov vytiahlo mobily s foťákmi, hovorím si, že asi fakt bude striptíz. Musím povedať, že lesbický striptíz dvoch ešte ani nie úplne vyvinutých, možno nanajvýš 15-ročných dievčat na bare, sa mi zdal ani nie tak sexy ako až nechutný, detským pornom a 8 rokmi väzenia zaváňajúci. Také malé Thajsko v centre Bratislavy. Ok, zabávať sa je fajn, tiež to robím, ani proti vyzliekaniu nič nemám, striptíz vie večer zaujať, ani proti amatérskemu na diskotéke nič nemám (kamaráti už aj čo to vyhrali, že... J) , ale keď oni vyzerali fakt mlado...Tam už nepomáhalo ani myslenie na to, že my sme tiež boli mladí. Nakoniec ukázali aj nohavičky, zožali potlesk a chvíľu si ich tam aj kde kto podával. Potom sa stratili v dave. Dievčatám úspech, peniaze a slávu, ktorú tým získali prajem, možno sa raz prihlásia do Vyvolených 6 či 7 a budú z nich slovenské „celebrity“. To aby som napísal spolužiakovi, čo ich fotil, nech mi pošle fotky, predám ich raz Novému Času.
Aby som to zakončil. Odchádzali sme z Metra poslední piati spolu s personálom okolo pol šiestej. Ešte zástavka v non-stop pizzerii, sprcha a spať. Už teraz sa teším na ďalšiu stretávku. Snáď už o rok a možno pôjdeme opäť do Metra a...možno nie.
