Ahoj, mami....

...keď si vyložíme nohy na gauč , sebe prinesieš kávu a mne čaj. Najviac sa teším na tvoje spomienky a vyprávanie z môjho detstva. Tvoje rozprávanie mám veľmi rada, má svoje osobité čaro. Mnohé veci z detstva si nepamätám, niektoré ani nemôžem, bola som veľmi malá a môj detský rozumček, asi ešte nevedel zachytiť detský svet. Kameru sme doma nemali a tak všetko detstvo je zachytené na pár fotkách a v tvojich spomienkach. Práve preto ich mám veľmi rada. A tak slová ako mikiki, čo v mojej detskej rečí znamenali čižmičky, alebo papači-papuče, sa navždy vryjú do mojej pamäte a určite o tom budem rozprávať svojim deťom. Alebo ako ste mi hovorili: Janka,povedz dačo Tomáškovi a ja som sa mu prihovorila Maško To...:-). Ako som sa nevedela zbaviť fľaše s cumľom a behala s ňou po celom dvore za psíkom, ktorý mi kúpila teta Alena. Plyšový psík na baterky kráčal predo mnou, brechal a pohyboval chvostíkom a ja vložená do bežky som sa ho snažila dostihnúť metajúc celým tielkom, ale moju drahocennú fľašu som pritom nepustila z pusy. Zbavili ste ma jej, až keď ste ju pred mojimi očami hodili Ajke a tá v zúrivosti ju celú dohrýzla. Aj keď som ju často z lásky objímala a chytala jej čierny ňufáčik, odrazu som sa jej začala pästičkou hroziť a nevedela som jej to dlho-dlho odpustiť. Celá som sa triasla od šťastia, keď som videla malé žltučké kačičky a snažila som sa ich chytiť..aj sa mi to podarilo, jednu som chytila za krk jednou rukou a druhou som ju hladkala. Vo svojej detskej nevedomosti som si neuvedomovala, že tej kačičke ubližujem a môžem ju pripraviť o život. Viem, z tvojho rozprávania, že stačila len malá chvíľa a už by som tu nebola. Rozprávala si mi o ceste od starkej. Ty si v aute držala v náručí Janka ako jednoročného a ja trojročná som si otvorila dvere a vypadla z auta. Jediné moje šťastie bolo, že sa mi nôžky zasekli pod sedák, telo sa ťahalo po ceste ako sa auto pohybovalo a vďaka tvojej duchaprítomnosti, chytila si ma za pulover a nadvihla, nedostala som sa pod zadné kolesá auta a vďaka otcovej šikovnosti, ktorý rýchlo zareagoval a strmo brzdil, sa mi nič nestalo. Okrem veľkej hrči na hlave a odretých laktí a prštekov na rukách. V nemocnici ma hneď zrongenovali, ale na šťastie som bola v poriadku. Oco hneď v ten deň dal detské poistky na zadné dvere auta.Strašne veľa vecí viem, mami, z tvojho rozprávania...Tie spomienky sú na nezaplatenie. Ale najmä z nich cítim lásku, nekonečnú lásku, k nám, k svojim deťom. Stále mi hovoríš...Som šťastná, že ťa mám, dcérka...Nie, mami, to ja som šťastná, že ťa mám. Si pre mňa nekonečnou studňou múdrosti, láskavosti, ohľaduplnosti, tolerancie. Si mojou dobrou kamarátkou, výbornou spoločníčkou, si proste mojim všetkým, si proste moja mama.