Porozprával mi ho môj kamarát.
Jeden deň mal návštevu. Prišiel ku nim jeho brat aj so synmi. Pretože chcel aby sa jeho brat porozprával v kľude s rodičmi, rohodol sa, že si deti vezme so sebou. Vošli do jeho izby, ale keďže už je dospelý, hračky nemá.
Tak si vytiahol papier a ceruzky a spýtal sa detí, čo chú nakresliť.
Ich odpoveď znela jednoducho: AFRIKU!
Tak sa pustil do kreslenia. Nakreslil deťom palmy, žirafy, ale ostatné nechal na nich. Bol zvedavý, čo také deti môže napadnúť. No lenže keď sa vrátil do izby uvidel na výkresoch niečo čudné. Dva žlté kruhy. A nič viac.
A viete ako to tie deti veľmi jednoducho a úprimne vysvetlili? Afrika je kontinent, kde je veľmi horúco a preto tam nestačí jedno slniečko. Treba tam až dve slniečka!
Odpoveď je jednoduchá a úprimná. Prečo nevieme byť ako deti? Také úprimné. Prečo nepovieme našim najmilším, ako ich máme radi?
Skúsme byť aspoň na chvíľku takými deťmi, ale úprimnými.
