Žena v čiernom

Žena. Oblečená v jednoduchom čiernom kostýme. Nebolo na nej vidieť žiadny zhon. Viditeľne teda nezmeškala, čo chcela. Len tam stála. Nevidela som na ňu poriadne, bola už tma. Napriek tomu z jej postoja šiel akýsi závan neistoty. Urobila dva kroky hore po schodoch. Vzápätí opäť stála na pôvodnom mieste o dva schody nižšie. Autobus meškal. Stáva sa mu to. Žena v čiernom urobila ďalší váhavý pohyb smerom k vchodu do kostola a znova sa vrátila na miesto, odkiaľ zrakom hypnotizovala vchod. Nerozumela som tomu. Vtom mi prišiel autobus. Nasadla som doň, no stále som sledovala ženu, ktorá sa tretíkrát neúspešne pokúsila zdolať posledné schody smerom k dverám kostola.Viac neviem. Môj spoj definitívne opustil miesto, ktoré ma v tom momente tak zaujalo. Chcela by som poznať pohnútky ženy v čiernom. Prečo sa snažila dostať do kostola? A prečo vždy cúvla späť? Dostala sa napokon dovnútra? Alebo sa len po omši pridala k odchádzajúcim? V čom spočívala jej neistota?Nepoznám príbeh, len malú, niekoľkominútovú etapu života jednej ženy v čiernom. Len dúfam, že ak sa jej nepodarilo do kostola vojsť ten večer, našla si tam cestu neskôr.