Študentka histórie, nadšená čitateľka, hráčka spoločenských hier, milovníčka hudby a veselé dievča hľadiace do budúcnosti s optimizmom... Zoznam autorových rubrík: Šport, Literatúra, Môj svet, Súkromné, Nezaradené
Konečne víkend. Ráno som vstala o pol deviatej s možnosťou dobre stráveného sobotného dňa. Každé dva týždne si chodíme s kamarátmi „zaskákať DDR“. Zraz bol o desiatej. Nechcela som meškať, mala som kľúče od priestorov. Deň predtým sa neskoro večer mladšia sestra rozhodla, že sa ku mne pridá. Ráno sme sa doma dohodli, že vezmeme aj našu najmladšiu.
Uvidela som ju, keď som sa niektorý štvrtok podvečer vybrala na klub. Zahrať sa, stretnúť sa s priateľmi. Každý týždeň rovnaký program. Príjemný stereotyp. Autobus, na ktorý som chcela ísť, som zmeškala. Nevadí. Za chvíľu mal ísť ďalší. Naša zastávka je hneď pri kostole. Myslím, že vo štvrtok omša začína o šiestej. Bolo takmer pol siedmej. A ona stála na schodoch smerujúcich do kostola.
Je to už pár mesiacov. Centrum Bratislavy dýchalo ten podvečer zvláštnou atmosférou. Náhliaci sa ľudia nespozorovali zmenu. Alebo som si to len ja nahovorila? Už si nepamätám. Automaticky som zamierila na svoju obľúbenú trasu srdcom hlavného mesta. Z Ventúrskej som odbočila smerom na Prepoštskú. Nielen, že tam bývajú pekné fotografické výstavy. Tá ulička si žije vlastným životom. Aj ten deň som po nej kráčala vychutnávajúc si jej nezameniteľné čaro.
Úplne normálny večer. Chystala som sa do mesta za sestrou a potom sme mali ísť spolu domov. V dobrej nálade som šla na zastávku. Bola tma, nočné lampy mi svietili na cestu. Romantika, keď si odmyslíme výfukové plyny áut a hluk večernej ulice.
Písané 18. augusta 2006 Sedím pri počítači v byte u starých rodičov v dedine neďaleko Partizánskeho. Zajtra pôjdem domov. Konečne. Tieto prázdniny boli náročné.
Najhoršie deti tábora. „On“ vždy začne, „Ona“ ju ohovára, „Nikto“ vylial vodu z fľaše na zem a „Niekto iný“ rozbil poličky či sprchu.
Už si presne nepamätám, kedy prišla do môjho života, ale ukázala mi úplne nové obzory. Možnosť krátkych únikov z reality, možnosť snenia nielen v spánku. Jedna z mojich neskutočných kamarátok. Prvá, ktorá mi ostala dodnes a zrejme aj najväčšia. Už žiadne z tých dievčatiek sa do mojej mysle nevotrelo tak ako ona. Už som ju v dvoch článkoch krátko spomenula. Ona si zaslúži viac. Tak aj pre ňu sú tieto riadky. Malá Anna.
Všade samé knihy. Jednoduchá charakteristika bytu mojich starých rodičov. Žánrovo sú rozdelené. Obývačka má vyhradenú hlavne klasiku a najnovšie knihy (tie už sú na skrini – inam sa nezmestia). V spálni sú detektívky, knihy o druhej svetovej vojne, pár románov. A ešte je tu zadná izba.
Ráno som vstala okolo siedmej. Doma vládol klasický ruch. Chystanie do školy a do práce prebiehalo v plnom prúde. Ledva som sa stihla rozlúčiť, vymeniť pár priateľských viet a dvere sa zavreli.
Vracali sme sa z návštevy. Boli sme tri. Nastúpili sme do trolejbusu a hľadali miesta na sedenie. Zrak mi padol na pani, vedľa ktorej bolo voľné miesto...teda bolo by voľné, keby jeho veľkú časť nezakrýval sveter dotyčnej dámy. Kúsok vedľa však boli dve sedadlá, ktoré obsadili moje spoločníčky.
Povinné čítanie. Prináša reakcie negatívne i pozitívne. Prístup školopovinných detí sa líši. Na jednom fóre existuje téma o knihách, ktoré mladým školákom predpisujú ich učitelia. Zvedavo ju sledujem a čakám, ktoré skvosty literatúry ich zaujali. Názory sú rôzne. A ja sa vraciam do čias, kedy som aj ja mala čosi ako čitateľský denník.
Predzápis. Pojem, ktorý istá časť vysokoškolákov omieľa od polovice júna. Na stránke školy sa objaví rozvrh a študenti si začnú zostavovať plán na budúci rok. Prichádzajú prvé problémy. Dva skvelé predmety – oba v rovnaký čas, no do porazenia. Treba robiť kompromisy. Po prvom záchvate vypisovania vhodných predmetov príde realita.
„Zajtra to začne. Ja sa tak teším,“ prehodila som 8. júna nadšene. Odpoveďou mi bolo pár nechápavých tvárí. „Začínajú Majstrovstvá sveta vo futbale,“ pripomenula som im nedočkavo. Nerozumela som, ako mohli na niečo podobné zabudnúť. Niektoré výrazy sa rozjasnili, iné ostali nezaujaté. Podobná situácia sa opakovala s konštantnou pravidelnosťou celý deň.
