Píše to niekedy okolo roku 580 a popisuje, čo čítal o roku 420, keď germánski Vandali prešli cez jeho Galliu, vtedy ešte rímsku.
Bicyklujem na mieste, čítam slová keltsko-rímsko-franského biskupa, údajne nie práve najmúdrejšieho a keď to odložím, napadá ma (čo je mimochodom rovnako spisovné ako západniarske "napadá mi" :-) ) akou to vlastne rečou rozprávali bežní ľudia v dobe, keď padla západná Rímska ríša.
Keltsky?
Latinsky?
Odkiaľ je vlastne francúžština?
A tak si pozerám obyklý relatívne najdôveryhodnejší zdroj, anglickú wiki.
Medzníky sú dva.
Dobytie Gallie Caesarom.
Nielen kvôli ochrane hraníc Ríma, ale hlavne kvôli vlastnej kariére a splateniu dlhov podmanil Julius Caesar pre Rím a pre seba Galliu.
Gallia - to je zhruba dnešné Francúzsko. Vtedy znamenala 10 miliónov Galov či Keltov, okrem nich Iberov v Gaskonsku (odkiaľ mal neskôr pochádzať mušketier d'Artagnan), na severnej a východnej hranici skupiny germánskych Frankov a Alamanov. A na juhu grécka osada Massilia, neskoršie Marseille, kde boli usadení okrem Grékov aj Feničania.
Gallia bola teda prevažne keltská.
Ceasarovi Rimania ju dobyli, zaviedli rímsku správu a rímski legionári a obchodníci priniesli ľudovú latinčinu.
Trvalo to niekoľko storočí, až do rokov 300-400 nášho letopočtu, kým väčšina galských Keltov začala používať latinčinu.
Teda v dobe pred pádom Rímskej ríše väčšina dnešného Francúzska boli Kelti, ktorí hovorili latinsky.
Potom sa cez Galliu prevalili veľké skupiny germánskych kmeňov, napr. spomínaní Vandali (ostalo po nich o.i. meno Andalúzia, časť dnešného Španielska, krajina Vandalov, Vandalusia). Keďže boli na úteku pred Hunmi, ktorí z územia neskoršieho Maďarska terorizovali polovicu Európy, boli to zrejme nielen bojovnícke skupiny, ale celé kmene vrátane žien, detí a starcov.
Avšak hlavné germánske kmene, ktoré ovládli Galliu, boli Frankovia na severe, Burgunďania na juhu (pri Rhône, Marseille) a Vizigóti na západe. A tak vznikol názov krajiny Franko, alebo Frankon, čo latinsky hovoriace obyvateľstvo nazývalo latinsky Francia a reč nazývalo Francais.
Napriek tomu - vo francúžštine dodnes ostalo len menej ako dvesto slov z keltčiny.
A z germánskej frančiny (či frankčiny? alebo frankštiny?) a iných germánskych jazykov ostalo možno 400 slov podľa jednych, a až 2 % podľa druhých.
Francúžština je teda priamy potomok latinčiny. Napriek tomu, že nesie vplyvy keltských a germánskych vplyvov na tvar slov, na prízvuk a skladbu.
Ako je ale potom možné, že francúžština sa líši od latinčiny?
Lebo jazyk sa vyvíjal ďalej.
Je to typická situácia - začnú sa písať knihy, vzdelanci sa z nich učia a spájajú vzdelanosť s jazykom knihy.
A ďalšie knihy píšu v jazyku, ktorý je zdanlivo jazykom vzdelancov.
Hovorová reč sa však vyvíja - stačí si spomenúť, ako sme v puberte vymýšľali originálne slová, len aby sme ukázali, že sme iní, obdivuhodní. Alebo preberali cudzie slová tak, ako sa do slangu dostali aj slová uau, super, in a kúl.
Takto napr. v Egypte vznikol rozpor medzi posvätnými hieroglyfmi a zjednodušeným písmom, v Grécku rozpor medzi klasickou gréčtinou a gréčtinou ľudovou, v Nórsku majú dnes boksmal a riksmal (tj. knižnú a ríšsku reč), latinčina svoju vzdelanostnú a ľudovú formu.
Lebo vzdelanci obvykle odmietali prijať to, že komunikácia ľudí sa vyvíja podľa chuti a potrieb hovoriacich. A väčšinou to nie sú ľudia čítajúci staré knihy.
A tak už storočie pred Caesarom sa školská latinčina vzdelancov líšila od latinčiny ľudovej.
A okolo roku 400 preložili do školskej latinčiny aj bibliu a tak ju zakonzervovali na ďalších 1000 rokov pre vzdelancov aj barbarského zvyšku Európy.
Rozdiel medzi hovorovou a školskou latinčinou však nebol priveľký. Aj nevzdelané obyvateľstvo ešte zväčša rozumelo čítaniam zo vzdelaneckej biblie až do rokov 600-650 (t.j. do doby, keď u nás franský kupec Samo s kmeňmi Slovanov porazil na chvíľu Avarov). Avšak o sto rokov neskôr, v dobe Karola Veľkého, sa reč vo Franskej ríši posunula už tak, že pôvodné latinské texty prestali byť zrozumiteľné.
A to je ten druhý medzník - latinčina plynule prešla do francúzštiny.
A to ma zaujalo - francúzština nie je nejaká keltčina, či germánčina pomiešaná s latinčinou.
Francúzština je reč Rimanov, ktorou hovoria potomkovia predovšetkým Keltov.
Zvláštne, nie?
Kde všade človek narazí na dôsledky Rímskej ríše.
