Marcel Koško
Hore dole na Zbojnícku
Nikam sa mi nechcelo ísť.
Pubertiak košický, ktorý v roku 1978 mal 18 a už mu to snáď ostalo. Živí sa počítačmi, myšlienkami a zvyškami optimizmu. Uvidíme dokedy ...(ps: prípadná pošta ma trafí na marcel.kosko na servri gmail.com) Zoznam autorových rubrík: Dlhé riadky, Krátke riadky
Tak sa mi napodiv podaril ryžový nákyp. Keď nerátam mlieko, čo vykypelo a vanilkový cukor, čo sa nekúpil. A aby nebolo v byte smutnoticho, tak som pustil kúsok hudby na stroji, ktory mi moje slniečko donieslo do kuchyne. Vivaldi a podobný barok, čo nám pripomenulo, že som chcel pustiť ktorúsi Bachovu skladbu. Air on the G string. Ako sa to vlastne prekladá?
Páči sa mi ázijský spôsob hier - hra sa usporiada tak, aby šance na výhru mali obaja rovnaké. Napríklad ping pong. Hra slabšieho s dobrým hráčom je od stavu 0:0 nudná - ten lepší proste vyhrá napr 21:2. Ale začať od stavu 0:19 v prospech slabšieho - to už je niečo iné. To sa každý snaží a víťazstvo je pre každého zážitok.
Ste zvyknutí zisťovať odchody autobusov cez telefón? Tak si možno odvyknete.
Sobota, prázdny byt, a tak si vstávam a idem dačo pohľadať na čítanie. Na stacionárny bicykel. Je príma na stacionári nejako spestriť myšlienky. Najradšej vymýšľaním vlastných, ale fajn sú aj cudzie - dnes to je Gregor z Toursu a jeho o Boji kráľov a údele spravodlivých.
Dobrý obed.Aj som sa vykydol aj najedol.- Ta poď, ňe? - hovorím mu, odchádzam a zároveň mu privieram pred nosom dvere (*) - taká iskrička do situácie.
Mám kamoša.Strašný chlap.Niekedy veľmi vynikajúci.Vídam ho iba cez obedy, občas mi orazí lístok.A je stručný.
Napadne ma niekedy ráno.(Niektorí hovoria napadne mi. Ja ma. To je fuk.)Ale nie tak.Neviem to celkom povedať.Píšem to len tak, sebe pre potešenie.Možno by som to mal písať niekam inam.To je ale vedľajšie. Fuk.Je príjemné písať takto rýchlo v podstate nezmyslíky.Prsty rýchlo pobehujú po klávesnici - no, rýchlo - proste tak, že sa mi to páči.Fajn, mám tu prvé páči. :-)Chcel som o tom, že som.Ráno si to obvykle neuvedomím, rovno sa mi spúšťajú myšlienečky o tom, čo by som ako urobil, alebo ako niečo je, či nie je, či mohlo by.Ale niekedy je ten pocit tu.Ten, čo neviem popísať.
Rozkýchal som sa.Z peľu nejakých stromov, určite, hoci uprostred mesta, a tak som rýchlo spustil ústup na iné neškodnejšie miesto.Ku zastávke električky, pozrieť na odchody, nejaká ide o pár minút, naozaj došla a už som sa viezol preč.
Zo šera noci vychádza na deň neveľké stádo.Biele a čisté ako obláčiky na rannom nebi.Tmolia sa chvíľu tu a chvíľu zase tam.
Bolo daždivo a nepríjemne sychravo a pri pohľade z autobusu som nevedel nájsť nič pekné ani vonku, ani v myšlienkach. Autobus zastal, vzadu sa zodvihla skupinka starších chlapcov.
Občas sa začítam.Tentokrát kniha o tom, ako funguje mozog.A o skúmaní šťastia a súvisiacich vecí - presnejšie: štúdie vedcov.A hlavná myšlienka z naposledy prečítaných strán: - Porovnávame iba susedné dni -.Pri hodnotení toho, ako sa máme, porovnávame život iba voči pár predošlým dňom.