Iba susedné dni

Občas sa začítam.Tentokrát kniha o tom, ako funguje mozog.A o skúmaní šťastia a súvisiacich vecí - presnejšie: štúdie vedcov.A hlavná myšlienka z naposledy prečítaných strán:  - Porovnávame iba susedné dni -.Pri hodnotení toho, ako sa máme, porovnávame život iba voči pár predošlým dňom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

(Kniha že "Vzorec šťastia" od Stefana Kleina, ale tento názov u môjho známeho vytvoril predstavu braku a keď si knihu otvoril, už len hľadal príznaky potvrdzujúce brakovú hypotézu - ktovie, možno naozaj brak - ale to je vedľajšie.)

Štúdia bola zaujímavá.
Ako sú šťastní učitelia na dobrých a zlých školách?

Samozrejme, v USA, tam je ten rozdiel zrejme výraznejší, než u nás.
Zlou školou sa myslela taká, kde sú pri vstupe detektory kovov na zistenie, či žiaci so sebou neprinášajú do školy zbrane, škola s rozbitými triedami a chodbami, žiaci bez učebníc a gangy prepadávajúce učiteľov.
Dobrou školou sa myslela škola v lepšej štvrti s deťmi právnikov, lekárov a podobne, ktoré sú z domu motivované učiť sa a mať výsledky, triedy s počítačmi pripojenými na internet.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predpokladalo sa, že šťastnejší budú skôr učitelia na dobrých školách než učitelia na tých druhých.
Zúčastnení učitelia mali vyplniť dotazník spokojnosti, ktorý však napodiv dopadol v podstate rovnako u jedných aj u druhých.
Učitelia z dobrých aj zlých škôl boli približne rovnako spokojní.

Výsledok vyzeral zvláštne (učitelia na dobrých školách nie sú spokojní? učitelia na zlých školách sa neboja gangov?), a tak sa urobilo spresnenie: učitelia dostali so sebou zariadenie, ktoré píplo každú hodinu a učiteľ si mal poznačiť to, ako sa teraz cíti.
Ukázalo sa, že učitelia na dobrých školách boli spokojnejší dopoludnia a poobede prešli do všedných pocitov.
Učitelia z horších škôl sa dopoludnia cítili stiesnene a poobede sa ich pocity zlepšili na všedný priemer.
Takže jedni sa cítili doobedu príma, druhí oveľa horšie, ale poobede akoby všetci na to zabudli a na večernú otázku "Aký bol deň?" všetci odpovedali: "Normálny. Jeden deň ako druhý." Nedelilo sa to na očakávané odpovede: "Som nešťastný." / "Som šťastný."

SkryťVypnúť reklamu

Plynie z toho niečo pre naše životy?
Je to zvláštne - akoby sme boli všetci zvyknutí na to, čo máme.

(Chlapík tam spomínal aj štúdiu o výhercoch lotérie a obetiach nehôd pripútaných na invalidný vozík. Po počiatočných extrémne kladných a záporných pocitoch sa väčšina vrátila k pocitom približne rovnakým, aké mali predtým - kto predtým zvykol mať kladný pohľad na svoju situáciu, mal ho aj potom a kto bol predtým frflošom, frflal aj naďalej.)

Čiže bez ohľadu na to, čo máme, akoby sme sa cítili rovnako.
Obvykle sa netešíme príliš z toho dobrého, čo dlhodobo máme a ani naopak - extrémne nežialime nad ťažkou situáciou.
Zdá sa, že svoj život nehodnotíme v porovnaní s niečím vzdialeným.
Myslím tým, že nie sme šťastní preto, že máme dosť jedla - na rozdiel od vzdialenej hladujúcej krajiny.
Ani že máme mier a nie vojnu - na rozdiel od našich vzdialenejších predkov.

SkryťVypnúť reklamu

Dobro či zlo našich dní akoby sme nevnímali a akoby sme ho porovnávali len so včerajškom alebo minulým týždňom:
Aj včera som jedol, aj dnes jem - je to všedné.
Aj minulý týždeň som robil to, čo tento týždeň - je to všedné.
Ako sa mám? Normálne.

Keď som prednedávnom vypadol z môjho stereotypu týždňom v Belgicku s príma veselou partiou, bolo to úžasné.
A ten pocit príjemna sa akoby zakladal hlavne na kontraste oproti predošlému spôsobu života.

Takže kontrolná otázka pre seba: ako môžem vylepšiť svoje dni?

Určite nie pýtaním sa - mám sa lepšie ako ľudia pred sto rokmi?
Skôr otázkou: čo bolo príjemné dnes oproti včerajšku?
(Napríklad - zacvičil som si. Alebo - napísal som si príjemné riadky o tomto.)

SkryťVypnúť reklamu

Možno vymýšľaním príjemných zmien.
Možno tým, že by som mal zoznam vecí, ktoré by som si doprial.
A tento týždeň by som si dopriaval niečo iné, než minulý týždeň.
Ale v každom prípade to chce nejaké pravidelné zmeny.
(Nevravím, že to budem robiť. Na to, aby si človek príma žil, potrebuje ešte asi aj disciplínu, aby si to príjemno pripravil. Asi.)

Pritom ma napadá, že aj veselosť (žartíky v spoločnosti, srandičky), prekvapenia a zmeny v hrách (vo futbale alebo v šachu) sú vlastne tiež založené na relatívne nečakanej zmene.
A teda keď mám to šťastie každodenného pobytu vo veselej partii, tak je to akoby každodenná zmena - čo bude dnes za srandu? Vyhráme?

Ešte neviem, ako to zužitkujem.
Ale hlavne, tieto súvislosti ma zaujali - a napríklad toto sa mi páči oproti predošlému dňu.

Marcel Koško

Marcel Koško

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pubertiak košický, ktorý v roku 1978 mal 18 a už mu to snáď ostalo. Živí sa počítačmi, myšlienkami a zvyškami optimizmu. Uvidíme dokedy ...(ps: prípadná pošta ma trafí na marcel.kosko na servri gmail.com) Zoznam autorových rubrík:  Dlhé riadkyKrátke riadky

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

766 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

142 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu