O baránkoch ranných

(zdroj: autor:ja)

Je ráno.
A ja, ich pastier, kráčam rovnako pokojným krokom s nimi.

Môžem ich nechať tak. Môžem ich niekam viesť.

Možno sa roztratia v neďalekom húští a môj pokoj sa zmení na hľadanie toho, čo nemám.
Možno nabehnú na ostré skaly a ja zrána začnem riešiť to, čo nebolo treba.

Na jednej strane húšť. Na druhej ostré skaly.
Medzi nimi cesta k trávnatému kopcu.

Mierne a s láskou vediem svoje stádo tam, kde je ráno pekne, pokoj a dobre.
Na kopci sa ovečky rozpasú, počuť ako odtŕhajú zelenú trávu, občas zodvihnú hlavu, postúpia o krok ďalej a znova sa pasú. Koníky cvrlikajú, muchy ospalo bzučia.
A ja sa opriem o pastiersku palicu, pozerám na moje biele baránky a spokojne počúvam jemný cinkot zvončekov.