Otvorím oči, odhrniem záves nad hlavou a uvidím nebo - niekedy modré.
A poviem si, ako fajn, že môžem ako prvú vec nad sebou uvidieť modré nebo. (Teraz leje.)
A to ešte nič, ale ako fajn, že si hneď zrána môžem ležať v posteli.
Kravinka, pravdaže ležím v posteli, všetci ležíme, spíme poležiačky, viem, netreba opravovať.
Vlastne hneď tak zrána také slová ako to na "k"(ravinka), lepšie je kravinôčka :-), ráno sa mi páči dobré a pekné, keď sú slová a myšlienky a teda aj svet milo dobré, pekné, láskavé a ešte všetky ostatné kladné slová (aké ešte viem? pokojné, veselé, plné lásky, harmonické, so slovami páči, rád, vie niekto ďalšie?) - ráno je také najlepšie.
Napríklad sa mi páči niekoho zo spolubývajúcich príbuzných stretnúť a na príbuznú dušu dieťaťa sa iba usmiať a iba povedať nejakú srandičku alebo iba úprimne jedno z kladných slov alebo iba tak.
Som rád, že nevstávam otrávený a mrzutý a že moje príbuzné duše nevstávajú namrzené a natrávené ;-) (neodolal som hračkoslovu), lebo vraj sa mrzuto hneď zrána dá, počul som; no moje rána sú skôr práve o kladných slovách.
Vlastne aj preto teraz píšem tieto kravinôčky.
Aby som si dal moju dávku kladu.
Občas rozmýšľam (kamoš by sa už chytil), aké sú zaujímavé niektoré veci, napríklad taký antropický princíp a indoeurópania a prílodliv (to naschvál, to nie preklep) alebo ako prežiť - ale keď ich popremýšľam a dostanem do hlavy a zabijem kopu času, tak je to zaujímavé, ale je tam "ale".
To ale je, že ale ooooooooveľa lepšie je zobudiť sa ráno, odhrnúť záves, uvidieť nad sebou nebo, môže byť aj sivé (môže; povedal som; aj teraz je), a povedať si, -
- Tu som chcel vsuvku.
Mám jednu známu.
Našli jej pred rokmi čosi, proste lekári (ako dobre, že toľko vedia), podrobnosti nie sú podstatné, proste nedávala to najavo, ale niečo ako myšlienky na koniec.
A zvrtlo sa to na dobre a pýtam sa jej po čase na to zabudnúc (veľmi zabúdam) - čomu si rada?
A ona:
Tomu, že sa ráno zobudím a vidím, že tu som.
Koniec vsuvky.
Neviem to povedať.
Ale po noci, keď mám celý čas zavreté oči a som v šerotme nebytio!bytia? a potom sa ráno znovu narodím a cítim látku prikrývky - fíha, mám nohy ... a nadýchnem sa - fíha, aký fajn vzduch ... prdnem si - fíha, normálne fungujem a potom ešte ako čerešničku si môžem odhrnúť záves a pozrieť - aké pekné, že hneď zrána aj som, aj nebo nad hlavou vidím a ešte si môžem niečo z dobrých slov povedať, napríklad akože Dobré ráno, marcel (m môže byť aj malé :-) alebo keď je nablízku moje dieťa, poviem dobré ráno, chrobáčik a usmejem sa tak, aby bolo jasné, že som kámo a že ťa mám rád - ani neviem, čo som chcel povedať.
Aha.
Dobré ráno. :-)
A ako dobre. (Že som si je sme ste sú ... vynechal som dakoho? :-)
