Dnes mi volali z práce, aby ma vytiahli z postele a od šálky horúceho čaju, pretože ďalšia kolegyňa je zrejme viac chorá než ja, takže zajtra ju musím zastúpiť. Chápem to, je jeseň. Predvčerom bolo stupňov 28, dnes 14.
Stále častejšie ale premýšľam nad vášňami. V starom dobrom receptárovi, ktorý uvádza Přemek Podlaha sa roky rokúce motali rôzne typy ľudí. Väčšinou mali dlhšie vlasy, nedbali veľmi o svoj zovňajšok, tvár im okrem brady a fúzov zdobil jeden obrovský, srdečný úsmev. Boli nádherní. Mali totiž jedno spoločné: vášeň. Vášeň pre rastlinky, kvety, pôdu, prírodu.
Moji bratia sú kuchári. Nie vždy sa majú v práci dobre, je to prirodzené. Nie vždy im práca vonia, nie vždy sú šťastní, nie vždy majú chuť. jedno im ale sakramentsky závidím každý jeden boží deň: vášeň. Radi varia a živia sa tým. Neviem, čo môže byť v živote krajšie.
Väčšina ľudí živorí v nudnom a nezaujímavom zamestnaní, pretože: potrebujú peniaze, niekto to robiť musí, som rád že mám prácu. To sú tri hlavné dôvody, prečo sú ľudia ochotní zahodiť svoje sny a robiť niečo, čo ich nenapĺňa, zato si však na konci mesiaca môžu gratulovať, že majú čo do úst.
Kam sme sa to dostali, veď tento štát hnije. Dokonale a v pravidelných tvaroch hnije zvnútra, pretože jeho obyvatelia prestali žiť, prestali snívať a zbavili sa svojich vášní.
