Alebo:
-Oci, pomôžeš mi poskladať autodráhu?
A zrazu zistíte, že vás synáčik čaká na vás už zo dve hodiny.
Je vám to povedomé? Aj vy si uvedomujete v poslednej dobe, že sú ľudia stále uponáhľaní, bažiaci po všetkých možných výdobytkoch dnešnej, na môj vkus až príliš pretechnizovanej doby, za peniazmi a všetkými hmotnými vecami? Že je akosi stále menej času na lásku, priateľstvo, na modlitbu? Že sa menej vieme tešiť z maličkostí, ktoré robia náš svet a život krajším?
Skúste si spolu vyraziť niekam s priateľmi, s deťmi na výlet, do kostola, na čaj, aspoň raz za deň si sadnúť za jeden stôl a spoločne sa najesť... Alebo možno doniesť svojej priateľke sedmikrásku, ktorú ste odtrhli cestou z práce, len tak, pre radosť. Ísť niekam na lúku, ležať v tráve ruka v ruke a dýchať ten úžasný Boží pokoj, krásu a nehu toho všetkého, čo je okolo nás, len my si to už čím ďalej všímame menej... Skúste. Aspoň nachvíľu.
