No čo také priateľstvo vlastne znamená? Naozaj sme si istí, že poznáme jeho jeho pravú tvár? Mám skôr pocit, že v dnešnej urýchlenej a pretechnizovanej dobe, v ktorej nikto nemá na nikoho čas a kamaráti si najradšej vymieňajú svoje myšlienky v pohodlí svojich kožených stoličiek, sa oveľa častejšie stretávame s iba „atrapou" dobrého kamarátstva. V týchto slovách by sa našiel nejeden z nás. Častokrát by sme najradšej nahádzali všetku špinu sveta na priateľov, ktorí si pre nás len málokedy našli miesto v kalendári. No potom by sme museli sypať popol na hlavu aj sebe. Všetci sme totiž niečí príšerní priatelia.
Napriek tejto nelichotivej pravde, stále mi v hlave víri otázka, či ešte stále existuje skutočné priateľstvo bez pretvárky. Predpokladajme, že takýto nefalšovaný ľudský cit je ako výhonok, ktorý rastie pomaly, ale ak vydrží aj búrky a krupobitie, potom zmocnie a stáva sa mohutným košatým stromom s ovocím. Existuje aj vo vašom živote takýto utešený strom? Ak áno, môžem s istotou potvrdiť, že ste našli ozajstného priateľa. Ja ten svoj dub už mám.
