Každý deň. A teraz, keď sa obzriem späť, vidím tých 365 (na Silvestra bude to číslo naozaj pravdivé) viac či menej úspešných pokusov o lepší zajtrajšok. Zas a znova. Zas... a - znova. Kedysi som ako pravá romantická duša využívala aj magický stret rokov na rôzne predsavzatia. Tak, odzajtra už nepôjdem na facebook. Odbitím polnoci som skončila s pozeraním telenoviel. Toto je nový začiatok. Už nikdy žiadne sladkosti. Bohužiaľ, moje ideály mi vyrtvali možno tak...deň?...Nie, počkať. To s tou sociálnou sieťou mi vydržalo viac. Tri dni! To predstavuje neuveriteľných 72 (!) hodín bez prístupu k aktuálnemu dianiu v živote vašich "friendov"...doteraz nerozumiem, aá nadpozemská sila mi to pomáhala, aby som nepodľahla pokušeniu prihlásiť sa. Ale viete, s ničím to nemôžete fanaticky preháňať. Čo ak by mi ušla dôležitá udalosť, správa, v ktorej mi chce niekto vyznať lásku, či fotky, ku ktorým sa inak nedostanem?...Nie, to nebolo práve najrozumnejšie predsavzatie. Radšej miesto toho spravím tri dobré skutky a svedomie mi dá pokoj.
A čo tento rok? Rozmýšľam, či to skúsim zas. Viem, že od SIETE sa neodpojím. Veď aká som to len priateľka, ak mojim "friendom" dovolím zabudnúť, že jestvujem? To si predsa nezaslúžia...:) Pri tom únavnom uvažovaní mi napadlo, že telo je predsa schránkou ducha, a preto sa oň máme patrične starať, takže dilema je vyriešená..začnem pravidelne cvičiť(nehľadajte za tým iné dôvody, ako napr. snahu o postavu Jenifer Aniston, či prípravu na modelingovú kariéru)! No ak ma pamäť neklame, to tu už takisto bolo. Denne 20 minút cvikov v sprievode technomusic si moje telo užívalo..no, taký prvý januírový týždeň. A potom ešte striedavo zopár sviatočných dní v roku, keď môj sľub z dávnych predhromnicových čias oprášila boleť chrbtice či kolena. Ak by som si dala záväzok, že od 1. dňa nového cyklu 366 dní s poradovým číslom 2012 (tiež milujete párne čísla?) budem každé ráno svedomite dobehovať L.L.T. na autobus, viem, že by som to dodržala. Mám totiž pevnú vôľu. Dodržala by som to dokonca aj bez tejto "prísahy" samej sebe...
Poučenie nehľadajte, nepíšem bájky. Viem len, že tento rok si žiadne prísľuby typu "teraz ešte môžem, ááá odteraz! už nie" dávať nemienim. To, že sa zmení dátum, môže byť pre niekoho motivujúce.. Ak chcem urobiť niečo pre seba či pre druhých, myslím na prítomnosť. To, či sa mi to ne/podarí aj zajtra, neviem. A chcem urobiť niečo, čo sa podobá na predsavzatie, nepotrebujem časový interval od-do ani oficiálny začiatok nového zväzku dní. Vtedy mi nezáleží na číslach v kalendári....
