Podľa lunárneho kalendára sa budúci týždeň začína rok kohúta (rooster) (pozn. Písané zhruba pred troma týždňami).
Vyzerá, že pre číňanov je to niečo ako vianoce. Celý Singapúr je vyzdobený lampiónmi a roznymi červenými a oranžovými/zlatými cimprlátkami.
Prečo práve červenými? Lebo sa dobre hodí k zlatej... Okrem toho, že to je farba prinášajúca šťastie, existuje historka, podľa ktorej voľakedz dávno veľká zlá príšera (jej meno sa podobalo na Nikon, možno Nion...) plánovala zožrať všetkých ľudí. Avšak, aj príšerz sú len ľudia a tak majú svoje slabé stránky. Ta´to sa napríklad bála červenej farby. Pred pár tisíc rokmi to fungovalo – príšeru úspešne odstrašili. Odvtedy pre istotu vždy na nový rok vyzdobujú okolie všetkým možným červeným.
V nedeľu večer AIESCári zorganizovali vychádzku v Chinatown. Chinatown v Singapúre – hehe – skoro celý Singapúr je chinatown. Ten chinatow-chinatown je niečo ako Staré Mesto – pochádza z čias, keď Raffles (zakladateľ moderného Singapúru) vymýšlal kde bude čo a mal nápad spraviť národnostné štvrte – jednu pre Indov, jednu pre Malajcov/moslimov a jednu (aby neboli ukrátení) pre Číňanov.
Ľudí tam bolo ako maku. AIESECári nás trošku povláčili po meste (nie, že bz som tam už predtým s trainees alebo sám nebol). Až naveľa sa objavil jeden chalan, čo vedel aj čo to povedat, čo je čo.
Vysvitlo, že celý nový rok je veľký biznis a zo všetkého najviac si želajú prachy, bubáky a yuany (čínske peniaze). Aj všetka symbolika k tomu smeruju – vešajú si (červené) ozdobz v tvare starých čínskych peňazí (kruh s hranatou dierou uprostred), zdobia manarinkovníky (lebo majú zlatistú farbu), na námestí majú asi päťmetrovú polystyrénovú sochu boha šťastia, ktorý každú hodinu háda čísla do miestnej lotérie a popritom rozhadzuje pozlátka. No a nakoniec typické želanie je „Have a prosperous new year“. Ešte aj v budhistickom chráme majú výstavu sošiek budhov, ktoré si je možné adoptovať (zaplatiť veľké pracy a sošku nechať u povodného vlastníka).
Možno je to len tým, že Singapúrčania sú maniacia do materialistických vecí. Neviem ako je to v Číne.
Trošku ma prekvapilo, že všade je veľa sušených vecí. Majú špeciálny stánok s veľkou plátenou stenou, na ktorej sú povešané sušené klobásy, mäso, dokonca celé kačice. Potom mi došlo, že v Číne je momentálne prostred zimy – takže žiadne čerstvé ovocie ani nič podobné nemali. Ešte jedna zaujímavá vec – „baburiatka“ (pre jazykofilov – zlatý dážď – aj keď tie prútiky, ktorými sa zdobí na Veľkú Noc, môžu vyzerať ako zlatý dážd, ale v skutočnosti sú to baburiatka, presnejšie „baburátká“) – asi to fungovalo tak, že ich v zime natrhali, zaniesli dnu a nechali rozkvitnúť.
Číňania sú proste obchodníci – veď aj džunky nestavali preto aby sa nimi vozili na dovolenku. Alebo ako je v jednom Hapkovom text: štěstí je krásná věc, ale prachy si za něj nekoupíš.
(Chinatown ako taký je celkom fajn štvrť (ak tam nie je miliónpäť ľudí) – je tam zopár ulíc so starými (cca 100 rokov) budovami, pomedyi ktoré sa dá príjemne pomotať a popozerať na čínske artefatky rozneho veku a ceny. Nájde sa všeličo – zafíroví budhovia, drevené kvákajúce žaby (keď prejdeš žabe po chrbte drievkom vydá veľmi verný kvákavý zvuk), čínska kaligrafia a oblečenie.)
Prajem bohatý nový lunárny rok
