Pri prvom triednom stretnutí si v zadných laviciach urobili pohodlie skupinky dievčat, pokladaných ako drzé a večne finančne zabezpečené od svojich rodičov podľa zovňajšku a správania pri inštrukciách od triedneho učiteľa. Sofia, mladé dievča s veľkými modrými očami si sadlo do prvej lavice pri katedre, pretože sa zdržalo kvôli otcovmu telefonátu hneď pred prvou hodinou. Z posledných lavíc sa ozývali narážky na neskorý príchod študentky, ktorá si to spočiatku nevšímala, ale nasledujúce dni to už boli ďalšie a ďalšie prejavy na jednoduché oblečenie, výborné známky a tiché správanie. Triedna partia, ktorá počas hodín riešila ako naďalej znepríjemňovať život ostatným študentom v triede, si vytypovala práve Sofiu, ktorá sa stala každodennou čerešničkou na torte, pretože sa prejavovala ako veselá, bezstarostná a bezproblémová. Ivona, líderka v prejavoch povýšeneckého správania, vyjadrujúceho, že je „niečo viac“ aj bez samých jednotiek a drahý účes s výrazným šatstvom jej zabezpečia mienku dievčaťa, majúce vždy posledné slovo v každej situácii.
V prvý novembrový týždeň sa večerné mesto naplnilo stredoškolákmi a ako v scénke z filmu, sa pri dverách podniku zrazila Sofia s Ivonou, ktorá po uvedomení si situácie spustila hlasný výkrik starosti o jej hodinky, ktoré sa mohli kvôli Sofiinej chybe rozbiť či minimálne poškodiť. Ona sa ospravedlnila a pokračovala ďalej. Vôbec ma to neprekvapilo, pretože ona je typ dievčaťa, nevyvolávajúce konflikty a ľudí, ktorí sú na ňu nepríjemní, berie bezstarostne. A takto to išlo naďalej, až do konca prvého školského roka. Niektorí, ktorých každodenné urážky trápili, to riešili pomocou rodičov, ktorí to často krát ešte viac zhoršili alebo pomocou učiteľa, ktorý svojím mysleným konečným riešením urobil viac problémov ako bolo. Priateľská Sofi, ktorej večne zaneprázdnení rodičia z neznámych dôvodov mala možno o výhodu viac, že partia nevyťahovala esá urážok aj zasahujúcich rodičovskú stránku.
Prišlo leto a s ním aj dovolenky, študentské brigády a príležitosti, ako využiť svoj voľný čas v krásne slnečné dni. Celá trieda už bola ohučaná tým, že Ivon so svojimi kamarátkami navštívi Kanárske ostrovy alebo akýkoľvek iný ostrov na dovolenkovanie, ktorý im rodičia podľa ich vlastného výberu zaplatia. V prvý júlový deň, Sofia vchádzajúca so svojou mamou do mestskej cukrárne, ktorú vlastnila jej mama zahliadla pri pokladni Ivon, vydávajúcu zvyšné centy zákazníkovi. Sofia sa pousmiala a pozdravila zvedavým tónom svoju spolužiačku. Tá sa skoro prepadla od hanby, čo bolo vidieť z jej neistého správania, keďže jej spadla zmrzlinová nádoba a trasúce sa ruky pri prenášaní kormútkov zo zadnej miestnosti, kde sa matka rozprávala s predavačkou – Ivoninou mamou, dohliadajúcou na brigádničky. Ivona každú minútu čakala poznámku od Sofie, ale tá zašla dozadu a pomohla s ťažkými nádobami. Sofiina mama dohadovala vzadu prijatie Ivony na letnú brigádu, o čo ju sama požiadala jej mama už pred pol rokom, aby sa nevyšmyklo voľné miesto, keďže obe mali rodinné problémy celé dva roky a chýbajúceho otca sa snažila dcére vynahradiť aspoň šatstvom a účesom, ktorý si na dcérke trénovala jej teta, ktorá nedávno nastúpila do zamestnania ako kaderníčka. Novembrové hodinky nosila na ruke deň čo deň, keďže boli jej posledným darom od otca. Povýšenecké správanie bol práve prejav slabosti a strachu, že ak sa škola dozvie o jej problémoch, jej život sa potopí až na dno.
Po čase vysvitlo, že Sofia bola vždy tá, ktorá mala doma kalich naplnený až po okraj a absencie rodičov na rodičovských združeniach boli kvôli jej bezproblémovému správaniu a svoju budúcnosť, si chcelo začať budovať na skvelých výsledkoch v škole.
Po situácii, čo sa Ivon dozvedela, že študentka z prvej lavice o tom vedela odjakživa od svojej matky, tak sa atmosféra v triede zmenila, k lepšiemu. Ivon si žiaci obľúbili, Sofia si tajomstvo nechala pre seba a jej rodičia naďalej pomáhali rodine kráľovnej partie prvého ročníka.
