Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, čo všetko sa vyrába na našom Slovensku ?
Nemám na mysli klasickú výrobu bežných spotrebných vecí, ako je remeslo pekára, alebo mäsiara. A nemyslím ani na veľkovýrobu v automobilovom priemysle alebo chemickú, či inú priemyselnú výrobu.
Skôr uvažujem nad výrobou tradičných remesiel, kam radíme vinárov, sklárov, výrobcov keramiky alebo komplet odevné odvetvie.
V mojom rodnom meste Trenčín bol priemysel veľmi bohato zastúpený avšak aktuálne sa v ňom nevyrába nič, čím by bol odlíšený od iných, tak ako tomu bolo kedysi.
Pre mňa najznámejšie ostávajú Bavlnárske závody, Odeva, Merina a Kara. Z dostupných zdrojov je zrejmé, že už od roku 1931 sa u nás pracovalo s tkaninami, priadzami a inými textilnými materiálmi, vyrábali sa výrobky, ktoré boli exportované do celého sveta, čím sa upevňovalo dobré meno Československa – Slovenska v zahraničí. Žiaľ vplyvom rôznych okolností podniky v 90tych rokoch prešli do konkurzov a následne došlo až ku zastaveniu výroby a rozpredaniu jednotlivých častí firiem, ktoré zmenili viac krát názvy.
Podobný osud stihol aj Cvernovku v Bratislave a tiež Bavlnárske závody v Ružomberku a Slovensku v Žiline.
Okrem toho, že o prácu prišlo veľa ľudí, Slovensko ostalo bez textilnej výroby nití a priadzi.
Absenciu výrobkov sme nahrádzali nákupom v zahraničí a to tak intenzívne, že Slováci nákupy v zahraničí alebo nákupy zahraničných výrobkov pokladajú za tak samozrejme, že už sa nad niečím podobným ani nezamýšľajú. Hlavne v dobe internetu a dostupných možnostiach cez sociálne siete, nie je problém kúpiť a doručiť čokoľvek, kamkoľvek.
Stalo sa prirodzené, že vznikli rôzne eshopy, ktoré nakupujú výrobky v zahraničí a následne ich ponúkajú nám Slovákom. Hodnotiť dané obchodné správanie je miesto veľmi tenkého ľadu, pretože je prirodzene, že nie je v našich slovenských silách pokryť všetky potreby, všetkých odvetví, nás Slovákov.
Avšak za zamyslenie stojí otázka – „Je naozaj nutné ťahať zo zahraničia všetko ? aj to, čo si vieme vyrobiť tu na Slovensku ?“
...alebo sa spýtať inak ...
„ Prečo nezačneme vyrábať produkty na Slovensku, keď sa tu ešte nevyrábajú? Nebolo by to pre naše slovenské HDP lepšie ??“ ...
Súhlasíme asi všetci, že prísť s myšlienkou niečo vyrobiť, je iba prvý krok k celému procesu, ktorý je nielen zdĺhavý ale aj finančne a materiálovo náročný. A opäť máme otázku „Oplatí sa to ??? Stojí to za to ??? „
Odpoveď nenájdeme, bez toho aby sme to skúsili.
Mala som to šťastie a podarilo sa mi začať vyrábať niečo, čo na Slovensku nie je veľmi známe. Chcelo to tím ľudí, veľkú dávku odvahy a nemalý finančný vklad, ktorý sa snáď niekedy vráti 😊.
Patrili sme – patríme tiež k tým eshopom www.velkavlna.sk, ktorý ponúka poľské výrobky a to preto, že na Slovensku neexistovala firma, ktorá by daný produkt vyrobila. Veľká facka prišla v čase prvej vlny korony, kedy som konkrétne ja, cítila veľký problém zabezpečiť chod eshopu tak, ako boli všetci zvyknutí. Dôvod ? Jednoduchý – poliaci bojovali s koronou a prioritne si zabezpečovali potreby vlastnej krajiny než naše zahraničné.
Preto myšlienka začať vyrábať bavlnené špagáty, ktoré ženy používajú na ručné práce, háčkovania, pletenia, dostala priestor rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo. Snažili sme sa využiť situáciu, kým trh potreboval výrobky, ktoré neboli ľahko dostupné.
Žiaľ na Slovensku nerastú ani bavlnovníky a ani žiaden z vyššie spomínaných závodov už nie je schopný vyrábať a dodávať nite, ktoré sú potrebné na našu výrobu.
Napriek tomu vyrábame – síce dovážame nite z krajín EU, z krajín, kde závody na výrobu ešte produkujú nite, európske nite, ale samotnú výrobu na strojoch (ktoré sú tiež zo zahraničia EU) realizujeme tu na Slovensku, slovenskými ručičkami.
Produkujeme kvalitné špagáty, plne sme schopní konkurovať zahraničným značkám, ktorých najväčšie zastúpenie je v Poľsku. Sme schopní vyrobiť aj farebne, aj kvalitatívne rovnaký špagát, dovolím si povedať, že aj lepší, v porovnaní s niektorými zahraničnými značkami.
Napriek tomu, slovenský spotrebiteľ neustále siaha po známej poľskej značke.
Nie je to iba otázka peňazí, pretože pre Slováka sú naše slovenské ceny prijateľnejšie než ceny zahraničného výrobku kupovaného na Slovensku. Slovenský spotrebiteľ jednoducho pracuje so zvykom, ktorého zmena je náročný proces. Ak sa Slovákovi ponúkne kvalitatívne vyhovujúci, pritom cenovo prijateľnejší výrobok, vyrobený na Slovensku a on napriek tomu siahne po tom „svojom zahraničnom“, tak niečo zrejme nie je v poriadku.
Presvedčiť Slováka aby podporil slovenskú výrobu pred zahraničnou, by mala alebo mohla byť, otázka správneho marketingu. No žiaľ naša prax ukazuje, že veľká časť tohto procesu „ostáva“ v samotnej hlave spotrebiteľa. Dúfame, že časom Slovákom nebude jedno, kam a ako sa uberá náš výrobný trh a či ich peniaze, ktoré zaplatia za výrobky podporia slovenský alebo zahraničný obchod.
Zmena myslenia Slovákov by veľmi pomohla nie len slovenských výrobcom, ale profitovalo by z toho Slovensko.
