Okolie a životné situácie nás nútia správať sa podľa daných konvencií. Dodržiavať pravidlá, i keď v kútiku duše cítime, že toto nie sme my. A tak vyťahujeme masky, tých máme neúrekom, meníme ich, len aby sme nešli proti prúdu. Len nezájsť za mantinely, ohraničujúcich tú cestu, ktorú od nás vyžadujú okolnosti.
Stále v nás drieme ten čertík, naše vlastné ja, ktorému nedáme možnosť vyjsť von. Zábrany a dobrá výchova ho tlačí niekde dnu,dusí ho, utláča. Núti konať, hovoriť, a konať to, čo sa nám prieči. Len aby sme mali pokoj .Pokoj navonok, ale nečakajme pokoj v duši. Stále budeme cítiť, že to nie sme my, že strácame pocit vnútornej slobody.
Prispôsobujeme sa, na úkor samých seba. A že vraj, čo na duši, to na jazyku...Nikto z nás to nedodržiava, i keď to tvrdí. Už dávno by sme boli vydedencami spoločnosti, o zamestnaní ani nehovorím...Naučili sme sa prikyvovať, urobiť, a pomyslieť si svoje. Konať, čo od nás očakáva okolitý svet, neísť proti prúdu.
Kedy sme vlastne samy sebou? Snažím sa v sebe nájsť to moje pravé ja, ktoré nie je ničím ovplyvnené. Len mojím vnútorným svetom. Vydolujem ho,hoci krompáčom, veď som baran tvrdohlavý, oslobodím ho. Vrstvy ,ktorými je zaliate,asi dajú zabrať. Množstvo masiek správania minimalizujem, ponechám si len tie, ktoré sú potrebné na prežitie. Ponechajme si naše zmýšľanie a naše hodnoty. Nesnažme sa ich porovnávať prioritami iných, každý sme originál, možno pre niekoho podivínsky, čudák.
Nemám rada oslavy. V tom som čiernou ovcou rodiny, možno i takzvaným odľudom. Bola som prvá v rodine, ktorá neoslavovala svoje abrahámoviny. V deň mojej 50-tky som bola fotografovať, pre mňa to bol 100 krát lepší pocit. Mrzla som s fotoaparátom na jarnom slnku pri vode, mala pocit slobody. Bola pre mňa desivá predstava stáť niekde ,v stredobode pozornosti, a prijímať gratulácie.
Prestáva pre mňa byť dôležitý názor iných na moje konanie. Snažím sa riadiť svoj život podľa svojich prikázaní. Nie tých povestných desiatich. Nerobiť to, čo sa odo mňa očakáva, ale to, čo ma v danej chvíli obohatí. Nesprávať sa podľa predstáv ostatných, so snahou zapáčiť sa.
Možno, keby som sa videla očami iného človeka, bola by som nemilo prekvapená. I za cenu takého „rizika“, budem sa snažiť ostať sama sebou. A možno ma má niekto rád takú, aká som...
