S minuloročným príchodom Dušana Husára do primátorského kresla viacerí očakávali živšiu politiku a prejdenie od slov k činom. Moje slová sa však z časti vyplnili a nový primátor skôr zaujal vyčkávaciu politiku, veď nové voľby sú tu čo nevidieť. A tak sa snaží, aby sa náhodu niečím neprevinil, čoby ho mohlo najbližšie pripraviť o primátorské kreslo. Nemám mu to za zlé, lebo je to zrejme pochopiteľné. Namiesto pravidelných vysmiatych fotiek v Tekovských novinách, radšej z ústrania hasí problémy, ktoré mali riešiť už dávno jeho predchodcovia. Títo, sa väčšinu času len doťahovali s mestským zastupiteľstvom a chodili sa ukazovať po najrôznejších kultúrnych podujatiach. No ale poďme k tým problémom, ktoré trápia našich slobodných občanov tohto mesta.
Skládka komunálneho odpadu
Mám ešte v živej pamäti, ako sa vysmiata Serafína O., vystatovala novo vybudovanou skládkou komunálneho odpadu na kalvárii. Vtedy by mal bežný občan tohto mesta dojem, že bude ďalších 50 rokov pokoj. Ale roky plynú, konzumná spoločnosť prospieva a odpadu pribúda. S recykláciou si ťažkú hlavu mnohí nerobia, veď aj tak nemáme zberný dvor a odpadu pribúda a pribúda. A čo čert nechcel, zrazu je skládka plná a kompetentní si to akosi nestihli uvedomiť. Stavebné povolenie na druhú etapu pomaly vyprší a my sa škriabeme za hlavy, čo s tým? Na poslednú chvíľu tesne pred zničujúcim deadlinom sa konečne všetci dohodnú. A v tomto všeobecnom chaose ani Boh nevie, komu a čo sa zaplatilo, presne ako to bolo s nemocnicou.
Rekonštrukcia lávok cez Žitavu
Dve lávky pre peších cez rieku Žitava, ktoré sa nachádzajú v centre mesta tu boli položené hádam od nepamäti. Aspoň tak vyzerajú a ani na samotnom mestskom úrade nevedia vypátrať, kedy a za akých okolností a povolení boli vlastne vybudované. Nuž tak sa stalo, že pred pár rokmi pri zimnej údržbe sa nám na jednej z nich prepadla odhŕňacia mašina a odvety krášlil lávku oceľový plech, po ktorom chodievali denne ľudia. Plech a lávka už vyzerali hrozivo a tak po mediálnom upozornení na tento nedostatok sa veci začali hýbať a prvá z lávok je už v rekonštrukcii. Samozrejme ani teraz sa to nezaobišlo bez predchádzajúcej kritiky občanov, prekládkou sietí, chýbajúcou starou dokumentáciou a stavebných povolení. Ach tá byrokracia!
Údržba ciest po zimnom období
Nuž tu neviem, či to sem aj zaradiť. Je to otrepané, je to všade a poznáme to všetci, nech už žijeme kdekoľvek. Tento problém je tak povediac už 5 minút po dvanástej. Keďže táto zima bola obzvlášť tuhá, javí sa tento problém o to horšie. Moje osobné očakávania boli, že situácia sa začne riešiť s príchodom teplých dní. No žiaľ, aj tu som sa očividne sklamal, lebo dennodenne chodím po tých istých výmoľoch a ja aj moje auto ich už poznáme naspamäť. Nedávno sme sa sťahovali do oblasti na Ďateliniskách kúsok od zimného štadióna a centra mesta. Preto som nútený prechádzať cez ulicu Slovenskej armády, na ktorej vyrástli v posledných rokoch dve nové bytovky. Táto ulica má príznačný názov, keďže naozaj vyzerá ako keby sa cez ňu prehnala nejedna armáda. Výmoľom sa už ozaj nie je kde vyhnúť a pripomína skôr mesačný povrch. Ale situácia je v meste alarmujúca na viacerých miestach napríklad spúšť po kladení optickej siete. A to nehovorím o veľkej jame na vyťaženom úseku v strede križovatky ulíc 1. mája a Duklianska, prípadne iným kritickým miestam, ktoré neustále ničia naše autá.
Niet kde pochovávať!
A teraz na trochu takú strašidelnejšiu tému. Ľudia sa rodia, ale bohužiaľ každý sa raz odoberieme aj na ten druhý svet. Slušnosť a ľudská dôstojnosť káže pochovať človeka so všetkými náležitosťami, avšak v Zlatých Moravciach nastáva v súčasti problém s tým, že nie je akosi kde. Pokiaľ vaša rodina nevlastní nejaké spoločné miesto večného odpočinku, kde vás už nejako napchajú, tak nového hrobového miesta sa na moraveckom cintoríne nedohľadáte. Podľa viacerých už dávno alarmujúcu situáciu sa rozhodla radnica riešiť na plno až v tomto období, kedy je už situácia neúnosná. Stav viacerí občania pripisujú aj v minulosti nezmyselne vybudovanej najnovšej časti cintorínu. Tam by sa pri správnom rozložení hrobov a rozumnému chodníku dalo dlhšie pochovávať. Našťastie, radnica prišla s novým, výborným projektom, avšak predraženým s pripomienkami poslancov bez posudku na životné prostredie a nespokojnosť okolo žijúcich občanov. A tak znova ten istý kolotoč: skresanie nákladov, prerobenie projektu, posudky, povolenia... Tak pokiaľ ste sa v najbližšom období rozhodovali, či už máte opustiť tento svet alebo nie, tak počkajte ešte s tým!
Nemocnica
Tak túto kapitolu máme už za sebou, ale predsa len. Vráťme sa do minulosti na koniec roka 2016. Nemocnica v Zlatých Moravciach bola unikát, ako posledná mestská nemocnica na Slovensku. Z nepochopiteľných príčin ju v minulosti naša obľúbená pani primátorka chcela silou mocou zachovať v mestských rukách. Pán primátor Lednár mal tiež zviazané ruky a nechcel sa do témy nemocnica púšťať a tak sa to s ňou nakoniec vlieklo až do minulého roku. Vtedy nastal situácia, kedy bol finančný dlh a stav nemocnice tak neúnosný, že keby sa jej radnica nezbavila, tak sme po novom roku bez nemocnice, ktorá by išla do bankrotu. A tak sme sa s požehnaním zastupiteľstva aj primátora vo všeobecne prospešnom chaose nemocnice zbavili. Zostal nám po nej dlh, ktorý si všetci občania mesta do posledného centu zaplatíme a spomienky na starú chátrajúcu nemocnicu, ktorú dúfam nový investor prezlečie do nového kabáta.
