Zatiaľ totiž ani jeden krok na poste ministra životného prostredia nebol spojený s niečím pozitívne podporujúcim ochranu životného prostredia.Minister totiž každú jednu legislatívnu vec vo svojom rezorte rieši spôsobom, ktorý je toho presným opakom. Veď posúďte sami, tu je pár príkladov.
Od 1. januára zruší Zelenú linku, určenú pre nahlasovanie envirokriminality. Dôvod? Zefektívnenie hospodárenia s verejnými financiami. Naozaj tragi-komické. Moja logika ale nie a nie pustiť ma to takto pochopiť. Veď je to očividná podpora envirokriminálnych zásahov v našej prírode. A toto mi nepripadá inak, ako podpora novely trestného zákona, ktorú schválila vláda, posunula hranicu penalizácie pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov na 35 000 eur, pričom pred tým to bolo už pri 2 660 eur. Vystrieľanie svorky vlkov, páru dropa veľkého či vykrádanie hniezd našich vzdušných dravcov tak bude iba priestupkom. Toto ani nepotrebuje ďalší komentár.
Chce zrušiť novovytvorené chránené územie európskeho významu pri obci Slatinka a predsa len tam postaviť vodnú elektráreň. Dôvod? Vymyslel si. Že vraj: „Pre dostatok vody pre JE Mochovce, pričom ja viem, že už na začiatku výstavby tejto JE bol zrušený plán na piaty jadrový blok, pre vysoké riziko nedostatku vody pre 5 blokov. A keďže klimatická kríza dáva skôr vyhliadky na zvýšenie rizika nedostatku vody pre JE Mochovce, je to len ďalší prejav ministrovho úmyselného diletantstva. Viem to a mám zhodou okolností dosť presné štatistiky za posledné obdobia, pretože dozorujem práve dostavbu, resp. dokončenie systémov na spracovanie surovej vody z Hrona a jej chemickú úpravu pre chladenie jadrových blokov. Toto však bude musieť vysvetliť aj v Bruseli, no zjavne mu jeho arogantnosť tlačí klapky na oči.
Riaditeľ inšpekcie životného prostredia odchádza z funkcie, lebo ho vraj Taraba šikanuje a svojimi ministerskými rozhodnutiami podľa neho ohrozuje fungovanie celej inštitúcie. Koho tam dosadí a s akou pružnou chrbticou sa len môžeme zatiaľ dohadovať.
A vrcholom všetkého v poslednej dobe je odvolanie riaditeľky Výskumného ústavu vodného hospodárstva Katarínu Holubovú, ktorá bola aj garantkou splnenia jedného z míľnikov plánu obnovy revitalizácie vodných tokov a okrem iného je členkou viacerých expertných skupín Európskej komisie na prípravu legislatívy a technických noriem v tejto oblasti a nahradil ju vinárom Ondrejom Vodom, okresným predsedom SNS z Pezinka, ktorý je možno aj skvelým vinárom, ale vinohrad ani zďaleka nereprezentuje komplexnosť životného prostredia a jeho manažment. A už vôbec nie kvality, aby mohol niečo svojou kvalifikáciou garantovať.
To ani zďaleka nie je všetko, ibaže tieto ma dnes vyrušujú najintenzívnejšie.
Všetky tieto kroky sú dosť jasným dôkazom ministrovho úmyselného diletantstva, keďže všetky sa javia ako s iba a jedine negatívnym účinkom pre ochranu životného prostredia, ba čo viac, priam nabádajú na pytliačenie a devastáciu lesov a rastlinstva a to ešte aj s istotou, že vás nikto neudá, lebo nie je kam (a minister vnútra Šuštok si “svojich“ ľudí postráži), a aj keď vás niekto náhodou prichytí, rozdiel v trestoch pred tým a teraz je naozaj enormný.
Pritom viem a je všeobecne známe, že minister Taraba vôbec nie je neinteligentný hlupák. A potom, ako som ho nedávno počul v diskusii s Monikou Tódovou v jej podcaste, a tu musím priznať istý druh rešpektu jeho sebadôvere, a aj s akou ľahkosťou zvládal improvizovať pri svojich prázdnych a zavádzajúcich odpovediach, ktoré boli objemné, ale obsahovo úplne prázdne. Myslím si, že je to pre spoločnosť a životné prostredie veľmi inteligentný, ale nebezpečne arogantný jedinec, no podľa mňa svoju inteligenciu využíva len účelovo a nie úplne v súlade s jeho funkciou, a práve o to je toto hrané (?) diletantstvo špinavšie a opovrhnutia hodné.
Ak by sme trochu popátrali po jeho biznis záujmoch, jeho obchodných partneroch a záujmoch „jeho“ ľudí, je možné nájsť spojitosti, ktorými sú kroky ministra ŽP „ústretové“, ba priam šité na mieru, no zložitosť prepojení si netrúfnem rozmotávať, lebo viem, že nemám úroveň analyzovania informácií profesionálneho investigatívneho žurnalistu, ale aj to, čo vidím, ma silno znepokojuje.
Bagrom vyťažiť podiely (a nebojím sa to nazvať úplatkami) zo ziskov z devastovania nášho životného prostredia, a to je presným opakom toho, čomu má minister životného prostredia slúžiť.
„Áno slúžiť, pán minister Taraba! Nie ste totiž šéfom životného prostredia na Slovensku, ale jeho najvyšším služobníkom!“
