*
Dnes prišiel smutný. Dotkol sa túžby po otcovi, akého nikdy nemal. Smútok sa rozlial po krajine, zafarbil miestnosť na šedo. Sedeli sme oproti sebe, cez oči mosty, očakávanie.
Neprišlo nič veľké, iba nemá podpora spojenia. V čase, kedy pravosť emócie dotýka sa duše, obmýva steny, mohla som zasmútiť s ním. Jeho otec ho nikdy nevypočul, ale on-syn, prichádza k nemu opäť a opäť, a jeho otec sa nemení. Otec stále klame, manipuluje a klamať bude. Jeho, jediného syna. Keď hodiny odbili koniec sedenia, odchádzal plný smútku a ľútosti, úzkosti.
Veľmi ho obdivujem. Nabral odvahu otvoriť komnatu. Začal prechádzať peklom a v pekle žiadne skratky nefungujú. V pekle je čas amorfný, no bolesť, ktorá obmýva dušu, sa uvoľňuje, ako ropný vrt... Úzkosti skryté pod povrchom vylievajú sa vo vlnách, spolu s trpkosťou.
Nutkavá otázka „prečo sa ten otec k nemu tak správa“ sa nevyriešila. Neprišla instantná úľava.
Uvedomenie, že na niektoré otázky nejestvuje odpoveď, je pravé a trpké zároveň. Je to túžba, ktorá sa rozvinula po miestnosti, zafarbila steny. V slove túžba prišiel náboj. Strela, letiaca do neznáma, rozprskla sa na stene, šíp zmenil sa na zmes farieb, rozliatych, tvarujúc nevypovedané
*
Stonka zlomeného tulipánu, chvejúc sa vo vetre.
Jednonohá baletka.
Umelé mihalnice, maľujúce priestor nereality.
Opar dymu, vinúci sa hadím tónom.
Pokazená hracia skrinka, odohrávajúca svoj posledný škripotavý tón.
Úsmev jednozubého starca.
*
Túžby nás tvoria. Bez túžob stali by sme sa akísi plechoví, dutí, bez smerovania. No ak túžba je nenaplniteľná, siaham na dno, neustále sa vraciam a nenachádzam. Som pustovník prázdnoty.
Ak chcem zbaviť sa okov, cesta vlastným peklom je nevyhnutným hrdinským činom, bez víťaza. Vyjdem z nej posilnený, očistený, ľahší, ako som kedy bol, no niečo... odíde.
Túžba váži _Túžba ťaží
Proces vyplavenia bolesti z nenaplnenia prináša úľavu. Trúchlenie za rajom nenávratne začne odplavovať záťaž, ktorú môžeme niesť vo svojom vnútri roky. Desiatky rokov.
Je to ťažká cesta. Bolí.
*
O 6 mesiacov neskôr
„Je to zvláštne. Prešiel som podzemím, stratil som veľa predstáv, no našiel som.... seba“
*
