Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Buď pozdravený, priateľ môj
Ty, čos´ verný vždy
tak krásny, vznešený
a bez lži -
pravdivý si...
Hoc' starý, vždy plný síl.
Keď potreboval som radu-
poradil si stále.
Mnohému ma učíš-
vytrvalosť, trpezlivosť -
vždy ich málo máme.
V objatí tvojom, drahý priateľu,
vždy pocítim nehu,
vždy radosť dodáš mi,
a bôľ môj odstrániš veru.
Rany prikryješ mi tichom
sťa svet uložený v snehu.
Tys´ môj lekár, pravda,
keď je toho na mňa veľa -
terapia na teba opäť padla.
Chvíle s tebou, brat môj,
nikdy nie sú márne
Vďaka ti, za vzťah, aký spolu máme.
Vďaka ti za všetky tvoje dary,
mojím želaním je,
nech sa ti darí.
Za tvoju pohostinnosť
Vždy ti dlžen budem
buď si však istý,
že pred svetom
vždy k tebe ujdem.
Útočiskom si mi veru
keď sny mi
nočné mory berú.
Rád s tebou rátam zimy
a dovtedy budem,
kým neostanem sivý.
S mojimi láskami - srnami,
šťastný som veru.
Tam na lúčke s nimi,
v tvojom náručí
odkrývaš mi divy.
Krajšieho na svete niet to,
tu veru je môj brloh, moje hniezdo.
Keď odeješ sa farbami,
hneď vylepšíš mi nálady.
Vzduchom tvoja vôňa prúdi
áno, takto k sebe lákaš ľudí.
Zelenou tešíš môj zrak
vtedy duša moja, sťa orol
Lieta voľne, veru tak.
Ďakujem ti, priateľu...
Ďakujem veru,
Za tvoju lásku, za tvoju dôveru.
V mojom kráľovstve (zdroj: Jozef Kovalík)
