Na Silvester nám naša vláda darovala krásny novoročný darček v podobe lockdownu a tak sme sa (takmer) všetci ocitli uväznení doma. Toto však nebude žiaden politický blog, tej politiky a korony je, myslím si, už viac než dosť...
Tak a je to tu! Koniec roku, ktorý sme chceli, aby sa skončil čím skôr. Sme kdesi v polovici mesiaca december. Pre mnohých je to mesiac temnoty. Temnoty, ktorá nás obklopuje od jesene, no teraz jej je akosi viac.
Vždy, keď sa niečo nové začína, ľudia dúfajú, že to bude fajn, že všetko bude v poriadku, majú totiž nádej. Tá im dáva pocit toho, že veria. Veria, že to všetko, čo je pred nimi a čo sa odohrá sa skončí dobre.
Áno, čítate dobre. V čase keď som bol uzamknutý pod zámkom, sa mi podarilo vycestovať. A nie len tak hocikde, ale rovno do zahraničia – za veľkú mláku.
podľa komisie, ktorá minulý týždeň určila kvótu 50 vlkov. Presne toľko ich môže prísť o život túto poľovnú sezónu, ktorá na nich začne od 1. novembra a potrvá do polovice januára.
V týchto neľahkých časoch som sa inšpiroval majstrom, ktorého v poézii obdivujem... Zažil podobnú situáciu a tak som sa mohol vžiť do jeho kože, hoci v jeho prípade to bolo oveľa, oveľa horšie.
Začal sa tretí mesiac – marec. Čím je špeciálny? Pre nás knihomoľov najmä tým, že je to mesiac knihy. Či už čítate alebo nie, predsa to skúsim.
Tento rok si pripomíname už tridsať rokov od Nežnej revolúcie. Čo však k tomu napísať? Nežil som v tej dobe a všetko, čo o nej viem je z rozprávania rodičov a kníh dejepisu.
„S veľkou silou prichádza aj veľká zodpovednosť.“ (Peter Parker - Spiderman) „Superhrdina“. Slovo, ktoré dnes pozná pravdepodobne každý (nie len) mladý človek.
Drahý čitateľ, dovoľ mi, prosím, predstaviť sa a následne predniesť moju prosbu. Prosím a žiadam ťa o pomoc v mene mojich bratov. Kto som? Som vlk dravý alebo ma môžeš poznať pod menom Canis lupus.
