Studená káva
hrozný pohľad na mňa každopádne
to preto, že som na dne.
Moje oči sťa slzný plyn
prosím, nepozeraj na ne.
Skúšam snívať-
márne
život nado mnou len rukou
proste mávne
lepšie bolo to dávne
je to preto, že som na dne?
Keď som už tu
snáď Titanic nájdem,
posledná zostáva vraj nádej,
skúsim ju nájsť kdesi v tvári hlavne
ako Hemingway
áno, myslíš správne,
zostať pri sebe, to je to hlavné.
Moje svedomie je hladné
hovorím to mojej dáme
neviem však, či ma dokopy dáme
nie, to nie je dôvod prečo som na dne.
Za rozhodnutia sú kruté dane
ruky hore, prázdne dlane
áno, vzdávam sa, krvácam v rane
zobúdzam sa v zlom ráne
neviem ako to lepšie povedať
som na dne
klesám hlbšie ako sibírska ortuť stále
hlbšie a hlbšie
a obávam sa, že toto je záver básne
som na dne
svetlo tu dole rýchlo zhasne
a tento život, malo to byť tak krásne.
Mrzí ma to, je to pasé.
Posledné zbohom v mojom hlase
posielam vzdušný bozk
teraz je už moje srdce celkom prázdne...
