Na začiatku krásna story,
teraz to tak veľmi bolí,
cítim sa jak osamelý vojak v poli.
Už dávno nie sme tým, čím sme boli,
kde je láska, čo prenáša hory?
Prečo všetko pekné zhorí?
Už som z toho chorý,
pozri,
topím sa v mori
spomienok a pekných chvíľ mnohých...
Vari sme sa tomu vyhnúť mohli?
Teraz v snehu, daždi len tak stojím,
čo s tým srdcom mojím?
Možno to len príliš hrotím,
kľudne povedz ak máš niečo proti...
Prepáč, som len osamelý vlk, čo sa možno nedá skrotiť...
Neboli sme si súdení hoci,
bol som uväznený dobrovoľne v tvojej moci,
och, a tvoje oči...
Ty si dôvod prečo teraz toto tvorím,
vedz, že kdesi v hĺbke duše chcel som byť životom tvojím.
Žiaľ, len v snoch ti teraz dvorím...
Trápim sa a smútok rany robí,
stratil som ťa, zostala fráza dovi,
všetko sa odrazu borí...
Tie pery a tvoje srdce, čo ľad topí,
zostaň aspoň v sne, prosím,
teraz možno vieš, že si nebola len ktosi...
