Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Teba už tu niet
márne hľadám zmysel viet.
Preto teraz verše
poskytnú mi lepší
výhľad ako veže.
Ver, že
bolo to všetko krásne
a skutočné,
vieš, že?
Daždivé dni
pripomínajú mi
chvíle, keď sme my
boli my.
Kvapky sprevádzajú ma
spomienkami mnohými.
Prázdne a zmáčené
ulice
to musí byť moje
srdce určite.
Obohnané múrmi-
Berlín.
Ver mi
vrátil by som
späť čas
tak veľmi.
Prvé ahoj
nádherný úsmev
a teraz tu sme -
hlava nadol.
(zdroj: Jozef Kovalík)
Tvoje krásne oči
dlhé, nádherné vlasy
bol to zločin
hodný basy.
Svetlo v tme
za zmáčaným sklom
verše napíšem hneď
a som opäť v tom.
Hľadal som ťa vo
svete tom
prehnitým zlom.
Ty si bola zlom-
ale k lepšiemu
k mne hriešnemu.
Priahol som po
tebe
po tvojej vôni
po tvojej bytosti
proste,
tak teraz verše
vetu po vete proste!
