Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pamätám sa,
ako by to bolo včera,
na tú hviezdnu oblohu
októbrového večera.
Pod ňou slečna a mladý pán -
šťastný, zaľúbený, dokonalý pár.
Tam, pod mesačným splnom,
zahorel som láskou plnou
keď svoj svit na Teba vrhol.
Sťa víle
žiarili ti vlasy
na míle
od sveta delilo nás ticho
a v tej temnote
šepotom zneli
slovká milé,
a čas nebežal rýchlo,
iné to však bolo s dychom.
Ruka v ruke obaja,
októborvý chlad premohli objatia-
tak blízke
nebo bolo odrazu tak nízke.
My stáli sme tam
sťa na konci sveta
naše oči vraveli si
to, čo mala byť veta.
Čas zmizol, nebol,
keď dotkla si sa perou
a život môj sa pretol
s Tebou, ženou nádhernou.
