V prvom rade by som chcel spomenúť, že tento článok vznikol na základe mojich vlastných skúseností. Je pre Vás. Ak chcete, zmeníte sa k lepšiemu. Každý z náš môže byť zdravší, spokojnejší a teda v konečnom dôsledku šťastnejší. Je to len na Vás. Ako hovorí Dalajláma „zmyslom života je byť šťastný“. Tým vystihol všetko.
Možno si poviete, to sme už počuli. Veľakrát mám taký pocit, že ľudia čítajú pomerne veľa článkov, blogov alebo kníh ako zlepšiť svoj život a ich teoretické znalosti sú pomerne dobré. Druhá vec je však aplikácia v realite. Tam veľká väčšina zlyháva. Prečo? Je to o nedostatočnej vôli. Zistil som že ľudia majú jednu vrodenú vlastnosť, hľadať vždy tú ľahšiu cestu. Aplikujú to pri akejkoľvek situácii. Najľahšie je nájsť argument prečo NIE (nezdôvodňujú si prečo ÁNO). To im dodá dostatočný komfort nato aby nemuseli v živote nič meniť. Zmena je niečo čo by ich donútilo vystúpiť z ich komfortnej zóny a to predsa nechcú. Každému z nás je najlepšie keď nemusíme nič meniť. Veď vo výhovorkách sme majstri sveta. Aj v tom prípade keď chodíme do práce ktorá nás nenapĺňa, aj keď máme zopár kilov navyše, aj keď máme často rôzne choroby, aj keď nám to úplne nefunguje vo vzťahu s ľuďmi tak ako by mohlo. Stačí nám keď sa posťažujeme na šéfa pri pive, poohovárame kolegov a tú vyšportovanú blondínu, že určite nemá nič v hlave a pospomíname ako bolo všetko lepšie keď sme boli mladší. Uľaví sa nám najmä keď vidíme že ostatní majú rovnaké problémy. Čo sa však stane ak raz začas stretnete človeka ktorý robí veci úplne inak ako sme boli od malička zvyknutí. Človeka ktorý sa nesťažuje na prácu, človeka ktorý má toľko času koľko potrebuje, venuje sa svojim záľubám a má v živote podozrivo neustále šťastie, keď robí čokoľvek. Čo potom? Stane našou inšpiráciou? Bohužiaľ väčšinou nie. Väčšina si to už nejak odôvodní. „Vieš on má dobrú prácu“. „Mal šťastie“ a podobne. A zostanú vo svojom zabehnutom kolobehu.
Väčšinou minimálne raz v živote sa nám každému stane udalosť ktorá nás prinúti prehodnotiť doterajší spôsob života (väčšinou je to choroba, zranenie, strata blízkeho, práce, rozchod). Život nám neustále pripravoval situácie na zamyslenie sa nad sebou samým aj pred touto udalosťou ale väčšina z nás sa donúti zamyslieť až v momente keď niečo stratíme. Doteraz sme sa úspešne vyhovárali. Prečo sa nestravujeme zdravšie, prečo nešportujeme, prečo sme v tej práci čo nás nebaví, prečo sme s niekým s kým si zase tak úplne nerozumieme. Avšak tá nabaľujúca guľa sa nedá guľať donekonečna. Až v momente straty (zdravia, človeka, práce) si možno uvedomíme že to chceme zmeniť.
V tomto blogu (mimochodom môj vôbec prvý pokus) sa Vám pokúsim ukázať že nie všetko čo máme v živote navyknuté nemusí byť úplne to najideálnejšie. Človek môže spraviť zmenu k lepšiemu kedykoľvek nato nájde dostatočnú vnútornú silu (a nie až vtedy keď je neskoro). Som typ človeka ktorý si radšej všetko overí na vlastnej koži.
U mňa nastala zmena cca pred 2 rokmi keď som sa začal viac zaujímať o to prečo tu vlastne som, aký je môj životný zmysel a čo vlastne chcem dosiahnuť. Bránou k zmene boli knihy. Zistil som že ma náramne baví čítať inšpiračné knihy. Začínal som knihami o zmene myslenia (Kľúč, Šlabikár šťastia, Návod na šťastný život, 5 jazykov lásky). Keďže telo a myseľ sú spojené nádoby ihneď mi prišli samozrejme „úplne náhodne“ do cesty knihy o zdravšom živote, strave, cvičení (Ako sa dožiť 120 rokov podľa Bragga, Uzdrav sa sám, Telo ako posilňovňa), začal som chodiť na Wu shu /Kung fu. Potom prišli knihy o úspechu (Brian Tracy, Deepak Chopra) nie však o takom úspechu ako si možno myslíte (úspechom je mať šťastný život, nie byť úspešný biznismen), knihy o inom myslení a zmysle života (4 dohody, Sila prítomného okamžiku, Rozhovory s Bohem).
Spolu som za posledné 2 roky prečítal alebo vypočul cca 4 desiatky kníh ktoré mi pomohli naštartovať zmeny v mojom živote tam kde boli potrebné. Chcel by som vás aspoň trochu motivovať aby ste sa o to pokúsili. Odmena tomu kto zistí čo v živote chce a vytrvá v realizácii týchto cieľov je vždy sladká. Máte neohraničené možnosti. Dokážete prakticky čokoľvek čo si zaumienite. Je to vždy len na Vás.
Prečo som sa rozhodol pre zmenu? Keď som mal tesne po 25ke začal som na sebe badať rôzne zmeny. Každý rok som bol o kilo dve ťažší. Začali mi pribúdať jemne strieborné vlasy na hlave. Zubárka mi na prehliadke predpovedala že ak sa nezačnem lepšie starať o ďasná do 5-10 rokov nebudem mať žiadne vlastné zuby (vtedy som bohužiaľ ešte nevedel že to nie je o medzizubných kefkách a paste ale jednoducho v strave). Zhoršoval sa mi zrak. Vo futbale som začal byť stále pomalší a skrátenejší. Alergie na peľ zvyšovali svoju intenzitu každá ďalšiu jar. Uvedomil som si, že 5krát do roka som chorý, stále kýcham a nechce sa mi vstávať (prácu bez kávy som si nevedel predstaviť). Poslednou kvapkou bola pravidelná lekárska prehliadka kde mi diagnostikovali nábeh na cukrovku. A vtedy som si povedal dosť. Ja predsa nechcem mať cukrovku. A to som si pred zápasom dával hroznový cukor v domnienke že mi dodá energiu do zápasu (to som samozrejme ešte netušil o glykemickom indexe takéhoto cukru a čo spôsobí telu za pár minút po tom ako vybuchne vo mne atómová bomba).
Ako sa rodila zmena?
V januári sme cestovali po Yucatáne a Belize a vlastne po prvýkrát som mal dostatok času (a nemal akurát žiadnu výhovorku:-) na čítanie knihy. Knihy (iné ako z oblasti ekonómie) som v podstate takmer vôbec nečítal. Ospravedlňoval som si to tým, že ma bolia oči keď čítam (očný lekár mi diagnostikoval 3ky dioptrie na jednom oku a samozrejme ja som tvrdohlavo odmietal nosiť okuliare). S priateľkou sme cca v decembri 2012 čítali jeden rozhovor s nejakým p.Baričákom. Veľmi ma ten rozhovor zaujal. Myšlienky použité v rozhovore boli postavené úplne inak. Nikdy som nad životom týmto spôsobom nepremýšľal. Hneď som objednal jeho knihu – Šlabikár Šťastia (a jeho román Možno aj v pekle raz vyjde slnko). Čítanie Šlabikáru na cestách po Mexiku ma neuveriteľne bavilo (inak aj autor evidentne miluje Mexiko keďže sa oženil na jednej z jeho pláží). Kniha začala postupne úplne demolovať môj „starý spôsob myslenia“. Môj starý spôsob myslenia tvorila hlavne viera vo veci, ktoré som mal naučené (jednoducho som veril tomu ako som bol vychovaný, tomu, čo mi bolo povedané rodičmi a čo mi hovorila komunita okolo mňa). Nikdy ma nenapadlo sa nad tým, čo pokladám za „správne“ zamyslieť. Bral som to ako fakt. Veď toľko ľudí sa predsa nemôže mýliť. Baričák ma donútil pýtať sa sám seba otázky. Čo ak je to inak? Prečo sa ľudia správajú tak ako sa správajú? Čo sa dá s tým robiť? Ako sa dá premýšľať inak ako doteraz? Jeho riešenia na tie úplne (zdanlivo) najbanálnejšie problémy sa mi zdali priam geniálne. Niekedy možno spravím dlhšiu recenziu tejto knihy, avšak chcem spomenúť to hlavné. Naučil ma odstrániť negativitu z môjho života. Kedykoľvek (po prečítaní tejto knihy) ma napadla negatívna myšlienka a uvedomil som si ju, preškrtol som ju takou veľkou červenou fixkou (jeho technika). Vyzerá to možno ako blbosť, ale funguje to. Ušetril mi tým obrovské množstvo energie. A to bol len úplný začiatok.
Čo všetko sa mi podarilo zmeniť Vám poviem v ďalších článkoch:)
Výsledky môjho snaženia: Výsledky.
