Podľa príkladu našho Pána by sme sa mali trocha pribrzdiť. Veď On po krste v Jordáne odišiel na púšť, aby sa pripravil na svoje verejné účinkovanie. Odbehnúť z každodenného kolotoča, aby sme nabrali dostatok síl. Nie! Pre nás nič také neplatí!
Veď treba všetko poupratovať, umyť okná, poodťahovať postele, vyprášiť matrace, vyleštiť sklo, treba urobiť väčšie zásoby do kuchyne. Niekedy mi to pripadá, že cez Veľkú Noc majú ľudia dva žalúdky. Kupujeme veľa mäsových i syrových výrobkov, veľa sladkostí. Utrácame zbytočne peniaze. Naháňame sa, aby bolo všetko tip-top. Upratujeme okolo seba. Pripravujeme pre seba krásne prostredie, labužnícky stôl.
Ale zabúdame na jednu vec. Neupratujeme vo svojom vnutri. Všetko máme porozhadzované, špinavé, staviame si rôzne múriky, aby do nás nik nevidel.
Dom máme uprataný. Ale k čomu to je? Veď so susedmi sa nerozprávame ... so súrodencami sme sa mesiace nestretli, ani si nevolali ... v práci kolegov ohovárame ... s partnerom sa hádame...
Neboli by veľkonočné sviatky krajšie, ak by zostali okná špinavé, ale by sme sa udobrili a rozprávali so susedmi? Alebo keby nebolo sklo vyleštené, ale s partnerom by sme si urobili romantický večer a povedali si, ako sa máme radi?
Veď Veľká Noc je sviatkami radosti, pokoja, nádeje...
