Autor Timothy Keller v knihe Márnotratný Boh s podtitulom znovu objavovanie podstaty kresťanskej viery sa zaoberá jediným podobenstvom z evanjelia podľa Lukáša, podobenstvom o márnotratnom synovi. Pýta sa sem otázka, bol márnotratným iba najmladší syn? Nad touto staťou z Písma sa zamýšľali viacerí autori, napísali hromadu slov/diel. (Dokonca príbeh zachytil na plátno aj umelec Rembrandt van Rijn.)
Ale Timothy Keller sa pozerá na príbeh z iných uhlov. Dielo je rozdelené do 7 kapitol. Hovorí o poslucháčoch, spomína bratov, upozorňuje, čo všetko je hriech, nezabúda na nádej, venuje sa otcovej hostine.
Osobne ma prekvapili a zároveň potešili autorove poznámky na poslucháčov podobenstva a ich prirovnávanie k bratom. Umožnili mi pozerať sa na celý príbeh z inej perspektívy.
Veľmi som ocenila priblíženie situácie pred 2000 rokmi v patriarchálnej spoločnosti. Naskytla sa mi príležitosť uvedomiť si, aké boli všeobecné pravidlá na Blízkom východe, kto sa vhodne či nevhodne zachoval.
Často som sa stretala, ako sa pozornosť venovala mladšiemu synovi, jeho neposlušnosti, neúcte, hýrivému životu, následne vstúpeniu si do seba, ľútosti nad svojim zlyhaním a samozrejme návrat k otcovi. V tejto knihe sa však autor pozerá na zúbky aj staršiemu synovi a hovorí o tom, že detailné plnenie všetkých rozkazov nás nerobí lepšími od druhých, skôr je to živnou pôdou pre povyšovanie sa, obrovskú pýchu. Toto je druhou cestou odcudzenia sa otcovi. Ako čerešnička na torte na mňa pôsobili dve kapitoly, v ktorých rozpráva pre čo bol človek stvorený a po čom túži.
